Odpovede aj na tieto otázky ponúka koncertný program Saxofónové romance, v ktorom nás významný slovenský umelec Ladislav Fančovič zoznámi so zvukom prvých nástrojov, ktoré boli kedy vyrobené, vrátane takých rarít ako nástroj priamo z dielne samotného vynálezcu alebo vzácne kúsky z belgických, francúzskych a amerických manufaktúr z konca 19. storočia, ako aj modernejšie nástroje z konca 30. rokov 20. storočia, ktoré sa na tie dnešné už ponášajú viac.
Na programe bude prierez tvorby pre rôzne typy saxofónov od čias jeho skonštruovania Adolphom Saxom až po najsúčasnejšiu slovenskú tvorbu (Marek Piaček). S Ladislavom Fančovičom sa predstavia ukrajinská klaviristka Angelina Kydora a huslistka Janka Macíková. Dôležitým spojovacím článkom dramaturgie je meno jedného z najväčších saxofonistov 20. storočia – Sigurda Raschèra (1907-2001) –, ktorý bol počas svojej neuveriteľne dlhej koncertnej a pedagogickej kariéry inšpirovaný pôvodným zvukovým konceptom jeho vynálezcu – zamatovým, tmavým a farebným. Práve na ukážku pôvodnej zvukovej estetiky nástroja, ktorej cestou sa vydal aj priekopník klasického saxofónu S. Raschèr, sú do programu zaradené skladby dvoch autorov z éry vzniku saxofónu - Julesa Demerssemana a Gustava Bumckeho.
Ladislav Fančovič 2024, foto Karol Srnec, Angelina Kydora, Jana Macíková, foto Karol Srnec.
Úvodné Andante a bolero od francúzskeho skladateľa Julesa Demerssemana poslucháčom priblíži autentickú podobu hudby tohto obdobia na dobovom tenorovom saxofóne a náustku z dielne Adolpha Saxa z roku 1860. Nasledovať budú Dve romance Gustava Bumckeho, prvého nemeckého autora, ktorého zvuk saxofónu fascinoval natoľko, že preň nielen často komponoval, ale naučil sa na ňom aj hrať.
V priebehu dekád svojej kariéry inšpiroval Sigurd Raschèr desiatky skladateľov. Saxofónový koncert Edmunda von Borcka bol jedným z prvých diel, ktoré Raschèr v 30. rokoch 20. storočia premiéroval. Z diela existuje iba orchestrálna partitúra a úprava Ladislava Fančoviča pre saxofón a klavír zaznie pravdepodobne vo svetovej premiére. Arietta Waldemara Welandera a Rumba Mauricea Whitneyho boli tiež napísané pre Sigurda Raschèra za účelom ukázať extrémne vysoký register nástroja, na ktorý sa Raschèr vo svojej saxofónovej metodike zameriaval.
Ani autori českej moderny neunikli Raschèrovmu bystrému oku. Skladba Pláč saxofonu od Otmara Máchu vznikla na objednávku v 70. rokoch. O jasnom zadaní interpretom svedčí fakt, že aj v tomto diele je použitý veľmi veľký rozsah nástroja. V posledných rokoch začali pre saxofón aktívne komponovať aj slovenskí autori, o čom svedčí aj čerstvé dielo Mareka Piačeka Venované Palmströmovi pre saxofón a husle. Dramaturgiu koncertu uzatvára farebná a brilantná francúzska kompozícia Cantilène et dance od Marca Eychenneho pre husle, saxofón a klavír.
Koncerty sa uskutočnia v štyroch mestách: 6.5. v Topoľčanoch, 13. 5 v Skalici, 20.5. v Novom Meste nad Váhom a 6.6. v Bánovciach nad Bebravou. Vo všetkých mestách odznie táto hudba po prvýkrát a to vďaka podpore Fondu na podporu umenia, ktorý ocenil šírenie komornej hudby tej najvyššej interpretačnej kvality po Slovensku.
ÚCINKUJÚ:
Ladislav Fančovič - saxofóny
Angelina Kydora – klavír
Janka Macíková – husle
PROGRAM KONCERTOV:
1. Jules Demersseman (1833 – 1866): Andante et bolero pre tenorsaxofón a klavír
2. Gustav Bumcke (1876 – 1963): Dve romance op. 44 pre altsaxofón a klavír
3. Edmund von Borck (1906 – 1944): Koncert pre altsaxofón a orchester (klavír) op. 6
4. Waldemar Welander (1899 – 1984): Arietta pre altsaxofón a klavír
5. Maurice Whitney (1909 – 1984): Rumba pre altsaxofón a klavír
6. Marek Piaček (*1972): Venované Palmströmovi pre husle a altsaxofón
7. Otmar Mácha (1922 – 2006): Pláč saxofonu pre altsaxofón a klavír
8. Marc Eychenne (*1933): Cantilène et dance pre husle, altsaxofón a klavír
