... a umelecké pamiatky napríklad v Barcelone či Madride. Výnimočnosť tohto územia pramení aj z toho, že po stáročia bolo ovplyvňované arabskou, kresťanskou, židovskou kultúrou a ostatnými menšinami.
Andalúzsky folklór vo veľkej miere ovplyvňujú od pätnásteho storočia juhošpanielskí Rómovia. Dochádzalo k miešaniu ich pôvodných piesní s ľudovou hudbou Andalúzie, a tak vznikol spev flamenco a neskôr tanec. 19. storočie je obdobím, kedy sa flamenco a Rómovia dostali do širšieho povedomia a zároveň sa tento názov zaužíval aj v andalúzskom folklóre. Spev je poväčšine sprevádzaný gitarou, ale niektoré skladby si vystačia tlieskaním dlaní. Rómski speváci sa nazývajú gitanosa nerómski payos.
Tanec má mnoho štýlov, výrazovo je graciózny, vyžaduje koordináciu celého tela a svojimi figúrami vyjadrujú rôzne emócie. Pocit melanchólie a utrpenia, tanečníci prejavujú pomalými pohybmi na mieste a s minimom podupov. Radosť je vyjadrená rýchlymi a dynamickými figúrami a zakončuje sa prudkým zastavením.
Aj flamenco štýl sa vyvíja a preto dnes je možné vidieť a počúvať tradičný štýl – PURO FLAMENCO (čisté) ako aj NUEVO FLAMENCO. Tradičné flamenco sa skladá z piatich spevov. Najstaršia forma spevu Tonás vyjadruje smutný nárek, ktorý tvorí základ spevu flamenco. Tangos je slávnostný spev k tancu, doprevádzaný tlieskaním.
Najznámejším predstaviteľom nového flamenca bol Camarón de la Isla, vlastným menom José Monge Cruz, ktorého na gitare dlhé roky sprevádzal Paco de Lucia.
Zdroj foto: Freepik
