Za svoje objavenie a neskoršiu popularitu vďačí parížskej herečke Sarah Bernhardtovej, ktorá si u neho objednala v roku 1894 divadelný plagát pod názvom Gismonda a neskôr v tejto spolupráci navzájom pokračovali ešte niekoľko rokov.
ŽIVOT
Alfons Mucha (1860-1939) pochádza z Invančic neďaleko Brna. Vyrastal vo vlastenecky založenej rodine súdneho zriadenca Ondřeja, umelecky vnímavej matky Amélie a s dvoma sestrami Annou a Andelou. Vyštudoval Slovanské gymnázium v Brne a ešte si zarábal ako chrámový spevák v chlapčenskom zbore. Po štúdiách na gymnáziu sa pokúsil neúspešne dostať na pražskú Akadémiu výtvarných umení.
Na umenie ale nezanevrel a popri práci sa venoval kresbe aj maľbe. Od roku 1879 pobýval určitý čas vo Viedni, kde pracoval ako maliar divadelných dekorácii. Neskôr, po odchode do Mikulova sa zaoberal portrétnou maľbou obyvateľov až do roku 1883. Dôležitý zvrat v jeho umeleckom živote nastal s objednávkou (1883) od grófa Khuem-Belassim, ktorý ho požiadal o dekoratívnu výzdobu interiéru zámku Emmahof (Emin zámok), ktorý sa nachádza v katastre obce Šanov, neďaleko Hrušovan nad Jevíšovkou. K výtvarnému štúdiu na akadémii v Mníchove sa dostal až v roku 1885 aj vďaka grófovi Khuem-Belassimu, ktorý ho finančne podporil. O dva roky neskôr pokračoval vo vzdelávaní na známej akadémii Julian v Paríži.
Ako úspešný maliar, grafik a dizajnér si v 46. rokoch na Strahove zobral za ženu (1906) dvadsaťtri ročnú Máriu Chytilovú, s ktorou vychovali dve deti, dcéru Jaroslavu (1909-1986) a syna Jiřího (1915-1991), známeho publicistu a spisovateľa. Alfons Mucha sa dožil 79. rokov a zomrel na zdravotné následky po výsluchu na gestape v Prahe 14. júla 1939.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/volny-cas/item/21913-maliar-a-dizajner-alfons-mucha#sigProIddeb969b82f
TVORBA
Prelom 19. a 20. storočia patrí medzi jeho najplodnejšie roky. Pastel z roku 1875 Jana z Arku na hranici je považovaný za jeho najstaršiu dochovanú prácu. Jeho všestranná tvorba ovplyvnila všetky umelecké odbory.V grafike bol svetoznámym tvorcom plagátov art nouveau, ako dizajnér úžitkového umenia sa podieľal návrhoch obalov sušienok, čokolád, cigariet, kalendárov i dekoratívnych stien. Nevynechal ani návrhy šperkov, nádob a nesmieme zabudnúť na návrhy českých poštových známok a bankoviek. Knihy dopĺňal ilustráciami (Otčenáš - La Pater, 1899), navrhol klenotníctvo Fouquet v Paríži, dekorácie interiérov ako aj vitráž okna katedrály sv. Víta (1931) v Prahe.
Bol veľmi dobrým fotografom. Fotky používal ako predlohy k maľbám. Fotografická dokumentácia z ciest po Rusku, z obdobia pred Októbrovou revolúciou, vytvorila podklady pre cyklus Slovanská epopej. Ide o veľkoformátové obrazy s vlasteneckou tématikou, ktoré maľoval na zámku Zbiroh od roku 1910, dokončené boli v roku 1928 a americký mecenáš Charles Crane ich venoval Prahe. Celistvé dielo bolo po prvýkrát vystavené v roku 1928 v novo dobudovanej dvorane Veltržního paláca.
Počas okupácie epopej ukryli pred fašistami, vtedy sa aj dielo poškodilo. Neskôr ju zachránilo mesto Moravský Krumlov, kde bola vystavená v rokoch 1963 až 2011 na zámku. Do konca roka 2016 sa nachádzala vo Veltržním paláci v Prahe, odkiaľ poputovala na turné po Ázii až do polovice roka 2018. V súčasnosti sa opäť nachádza na zámku v Moravskom Krumlove.
