Unikáty nášho hlavného mesta

Hoci Bratislava nepatrí k veľkým hlavným mestám, napriek tomu sa môže pochváliť vzácnymi raritami. Či už sú to prvé plynové lampy, ktoré osvetľovali mesto, krásne sochy vo dvoroch alebo prvá podzemná garáž.

pixabay_nabrezie_bratislava

Unikátnych vecí nájdete v našom meste neskutočne veľa, my sme pre vás pripravili tri toprarity Bratislavy.

Koruna na veži

Stokrát sme sa na ňu pozerali a z každej strany. Tisíce návštevníkov ju obdivovalo – maketa kráľovskej uhorskej koruny na Dóme sv. Martina. Koruna na veži je symbolom, že v tomto svätostánku od roku 1563 do 1830 nasadili kráľovskú korunu jedenástim panovníkom a ôsmim kráľovským manželkám. Mnoho návštevníkov a aj Bratislavčanov si myslí, že na veži tróni maketa „svätoštefánskej korun“, no nie je to pravda. V starom Prešporku ani jedného panovníka nekorunovali touto korunou, lebo už dávno neexistovala. Korunu, ktorú dali na hlavu prvému uhorskému kráľovi Štefanovi I. v roku 1000, daroval rímsky pápež Silvester II. Nešlo však o korunu, ale o čelenku. Tú si do exilu zobral zosadený kráľ Šalamún. Novú uhorskú korunu, tak ako ju poznáme z veže, zhotovili prešporskí zlatníci okolo roku 1270. A to pre kráľa Štefana V., teda ani nie pre prvého a ani pre svätého. Zlatníci na jeho zhotovenie použili tri staršie vzácne klenoty. Dodnes je vystavená v Budapešti medzi kráľovskými klenotmi.

v

Jej maketa na veži Dómu svätého Martina má obrovskú veľkosť. Len vankúš, na ktorom je položená, má rozmery malej kuchyne v panelákovom byte, teda dvakrát dva metre. Spolu aj s vankúšom meria 2,7 metrov. Z toho koruna sama je vysoká 1,6 metra.

Záhadné gobelíny

Primaciálny palác – najkrajší palác Bratislavy. Dnes v ňom sídli primátor, voľakedy bol zimným palácom arcibiskupov. V klasicistickom slohu ho dal v rokoch 1777 – 1781 postaviť uhorský prímas, arcibiskup kardinál Jozef Bátthyányi podľa projektu staviteľa M. Hefeleho. Zaujímavá je nielen fasáda, ale hlavne vzácne gobelíny, ktoré sú vystavené v reprezentačných miestnostiach.

Ako sa v paláci našli?

Koncom 18. storočia, keď uhorský prímas opustil Bratislavu a presťahoval sa do Ostrihomu, palác zostal opustený a chátral. Začiatkom 20.storočia potrebovalo mesto rozšíriť priestory Starej radnice a hľadalo vhodný palác. V roku 1903 mesto uzavrelo zmluvu a kúpilo od cirkvi sto rokov opustený palác. A to za sumu 320 tisíc strieborných uhorských korún. Na obnovu vynaložilo ďalších pol milióna. Mešťania sa búrili proti drahej kúpe. No oplatilo sa. Majstri pri rekonštrukcii našli nepoužívaný komín a v ňom starostlivo zrolovaných šesť vzácnych tapisérií, ktoré boli vyhotovené v anglickej tkáčskej dielni v Mortlake. Keď sa to dozvedela arcibiskupstvo v Ostrihome, žiadali unikátne tapisérie previesť do Maďarska. No súd rozhodol v prospech mesta. Dodnes patria medzi svetové unikáty a návštevníci mesta alebo aj domáci ich môžu obdivovať.

Ministerstvo sedí na prameni

Na území dnešnej Bratislavy máme najstarší dôkaz o získavaní vody zo studní približne z roku 100 nášho letopočtu. V tom čase tu žili Rimania a jedna z prvých studní, čo tu vykopali, bola na dnešnom námestí SNP. A to pod budovou Tatra banky. Budovu potom používala Slovenská televízií a teraz je tu Ministerstvo kultúry. Rímska studňa na tomto mieste je archeologicky dokázaná.

Túto históriu sme čerpali z knihy Bratislavské rarity z vydavateľstva PT Marenčin.

Zdroj foto: Pixabay

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.