Etiketu nemožno vnímať ako dogmatický celok zvyklostí, sú to dynamické prvky, prispôsobujúce sa aktuálnym požiadavkám. Normy a pravidlá sa vyvinuli zo zaužívaných tradícií a zvyklosti ľudského správania sa, a tak ich treba aj vnímať. Nemajú nemennú formu ale majú nemenný cieľ – dorozumievanie sa a porozumenie.
Pôvod etikety
Už starí Rimania boli skvelí spoločníci a na svoju dobu vraj malý vyspelý bontón. Komplikované rituály sa formovali na španielskych a francúzskych dvoroch. Zaujímavý je aj etymologický pohľad: “dvor” – “z dvora” – “zdvorilosť” (anglicky: court-curtesy, nemecky: hof-höflichkeit, francúzsky: cour-courtoisie). Zdvorilé správanie možno nájsť už v Starom či Novom zákone. Príklady elitného vystupovania siahajú do feudalizmu, kedy Viktoriánska stredná trieda napodobňovala vyššiu vrstvu. Pod zatracovanie etikety sa u nás podpísal socializmus. Socialistická výchova formovala generáciu, ktorá netušila, že pravá dáma kedysi nevyšla na ulicu bez klobúka a rukavičiek.
Etiketa všeobecne
Slovo “etiketa” má starofrancúzsky pôvod a v minulosti označovala nálepku na lekárnickom či inom tovare. Až neskôr sa tento termín zaužíval pre pravidlá konvenčného správania sa. Vo Francúzsku a vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka sa v súvislosti s pôsobením človeka v spoločnosti zaužíval termín Savoir vivre et savoir faire, teda vedieť žiť a vedieť konať. Moc spoločenskej etikety spočíva v jej schopnosti koordinovať spoločenský styk, kladne vplývať na vytváranie medziľudských vzťahov a pozitívne usmerňovať spoločenskú komunikáciu. Pravidlá a normy spoločenského styku prežili stáročia, čo možno vysvetliť nielen tým, že vznikali na základe spoločenskej potreby, ale aj ich schopnosťou rozvíjať medziľudské vzťahy založené na porozumení. Súčasné spoločenské styky ovplyvnila aj globalizácia. Model vhodného správania sa človeka dneška je napriek odchýlkam vyplývajúcich z územných špecifík či z národných kultúr, čoraz unifikovanejší.
Spoločenské stretnutie
- Na spoločenské stretnutia sa posielajú pozvánky. Ak ste dostali pozvanie na významnú spoločenskú udalosť (recepcia, raut a iné), objavuje sa tam skratka R. S. V. P. - „répondez s‘il vous plai“, ktorá v preklade z francúzštiny znamená „ odpovedzte, prosim!“.
- Pri spoločenskej návšteve prvá zdraví hostiteľka prichádzajúcu ženu, potom muža, až potom sa privíta hostiteľ s prichádzajúcim párom.
- Pri predstavovaní je žena pokladaná za dôležitejšiu než muž, starší človek má prednosť pred mladším a nadriadený je významnejší než podriadený.
- Pri vstupe do reštaurácie pred staršou osobou a ženou vchádza muž a posledný odchádza. Útratu platí muž, pokiaľ sa nejedná o manažerské obedy, kedy žena pozýva obchodného partnera.
- Žena máva zväčša, pri spoločenských situáciách prednosť.
Stolujeme
- Pri stole spoločensky významnejší hostia sedia chrbtom k stene s výhľadom do priestoru.
- Pri slávnostných situáciách či v lepších reštauráciách máte pripravených viac príborov, pravidlo hovorí, že vždy odoberáme z vonkajšej strany smerom k tanieru.
- Nápoje a jedlá na tanieroch sa podávajú z pravej strany, z ľavej strany sa ponúkajú misy s pripraveným jedlom, ktoré si hosť prekladá na svoj tanier. Pravidlo pravej ruky platí aj pri odnášaní prázdnych pohárov a tanierov.
- S obsluhou alebo s jedením našej kuchyne nemáme problémy, ošemetné situácie nastávajú pri exotických pokrmoch. Mnohokrát sme neistý či zvoliť príbor, alebo sú povolené aj ruky. Pri kráľovských a tigrích krevetách aj garnatoch si pomáhame rukami, etiketa povoľuje vziať do rúk aj párok či grilované kura. Ustrice si labužníci uchopia do ľavej ruky, pokvapkajú citrónovou šťavou a decentne vysŕknu
- Pri významných situáciách sa na úvod podáva aperitív, potom vzhľadom na podávené jedlá sa zvolia alkoholické nápoje, pivo alebo víno a stolovanie sa zakončí digestívom, napríklad koňakom.
Ples
Názov “bál” pochádza z francúzštiny, ale korene má v latinčine a gréčtine. Ples je výsostné podujatie neskorých večerných hodín. Je to najvyššia forma tanečnej zábavy. Je to príležitosť, aby si hostia pochutnali na dobrom menu a zatancovali. Je to však aj platforma pre formu spoločenského vyžitia. Hostia sa preto na plesoch prechádzajú a nadväzujú rozhovory. Na ples možno pozvať široký okruh ľudí, zásadne však v pároch. Ples začína vystúpením profesionálnych tanečníkov alebo polonézou.
Zdroj: Etiketa a protokol, doc. Svetlana Hlavčáková
Do´s
- Spoločenská konverzácia aj s cudzími ľuďmi
- Tancovať s partnerkou spoločenské tance
- Podržať kabát
- Odsunúť stoličku
- Priniesť jedlo a nápoje partnerke
Dont´s
- Nechať partnerku osamote
- Tancovať s inou partnerkou, pokiaľ vlastná sedí v kúte
- Meškať
- Konverzovať o politických, náboženských či inak nekorektných témach
- Vypiť nadmerné množstvo alkoholických nápojov
- Dáma si nesmie sama nalievať alkohol
- Nezdvíhať padnuté jedlo zo zeme, elegantne ho zasunúť pod stôl
- Dvíhať telefóny
- Žuť žuvačku
Malý plesový slovník
Slušnosť – postoj človeka
Zdvorilosť – vonkajší výraz slušnosti
Small talk – neformálna zdvorilostná konverzácia
Bontón – dobré spôsoby
Večerná toaleta – sviatočná dámska róba
Foyer– otvorený priestor chodbového typu
Faux pas– prešľap voči spoločenským normám
Garderóba- priestor vyhradený pre šatňu
Kanapky – malé studené jednorazové občerstvenie
Čatní – omáčka k jedlu
Glazé – hladká vrstva sna vrchu jedla
