Prespíme približne tretinu nášho života. Za ideálnu dobu spánku pre dospelých sa uvádza 7-8 hodín. Pri pravidelnom spánku menej než 6 hodín denne alebo viac než 10 hodín denne, už je považovaný za nezdravý.
Počas noci spánok prechádza štyrmi cyklami spánku snenia a hlbokého spánku.
REM štádium spánku trvá 10-20 sekúnd, počas neho je obtiažne spiaceho prebudiť.Dochádza k úbytku svalového napätia, zmene prietokov krvi, ktoré vyvolávajú u mužov erekciu a u žien prekrvenie vaginálnej oblasti. REM fáza sa počas noci opakuje tri až päťkrát.
NON-REM spánok
Je rozdelený do štyroch fáz každá z nich má svoj špecifický priebeh.
NREM1 ľahký spánok, trvá 10 minút.
NREM2 pravý spánok, trvá 20 minút.
NREM3 hlboký spánok, mozog tvorí vlny typu delta. V tejto fáze je ťažšie človeka prebudiť hlukom.
NREM4 najhlbšia fáza delta spánku, pri prebudení v tejto fáze je spiaci človek dezorientovaný.
Pavor nocturnus – nočný des
Nočný des sa častejšie vyskytuje u detí, ale postihuje aj dospelých. Zaujímavé je, že častejšie u mužov než u žien. Prichádza v NREM fáze spánku od zriedkavých príhod niekoľkokrát do roka až po viaceré príhody za noc. Spiaca osoba sa správa hlučne, vykrikuje, ba má až agresívne správanie. Ide o extrémne krátky desivý sen, spojený s panikou, búšením srdca, potením, zrýchleným dýchaním a podobne. Spiaci sa málokedy zobudí a keď, skoro opäť upadne do spánku a väčšinou sa na nič nepamätá.
Príčiny
U dospelých ľudí býva viacero príčin desivých snov. Môže ísť o zažitý stres počas dňa, či výrazný stres, ktorý podvedome spracováva tzv. postraumatický stresový syndróm, ďalej abstinenčný syndróm na návykovú látku, neurologický pôvod (Parkinsonová choroba, nádor, epilepsia) alebo predzvesť duševnej choroby.
Parasomnia
Ide o ochorenie, pri ktorom niektoré bunky v mozgu vyvolávajú neadekvátne reakcie počas spánku a spôsobujú poruchy jeho pokojného priebehu. Prejavuje sa to živými snami, počas ktorých kričia, kopú, plačú, a po prebudení pociťujú úzkosť, zmätok z toho, že nedokážu rozlíšiť realitu od sna.
Prerušovaný a nekvalitný spánok spôsobuje spánkový deficit, únavu a normálny život. Parasomnia môže súvisieť s ďalšími tzv. neurodegeneratívnymi ochoreniami – najčastejšie s Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. V 50 % prípadoch pacientov, ktorí sa liečia na parasomniu sa behom niekoľkých rokov rozvinie nejaké neurodegeneratívne ochorenie.
