Viete, čo sú obezogény?

Mylne sa môžeme domnievať, že ide o gény, ale opak je pravdou. Sú to chemikálie, ktoré dokážu rozhodiť náš fungujúci metabolizmus tým, že ovplyvňujú hospodárenie s energiou v organizme, čím spôsobujú priberanie.

freepik_obesity_24

Za posledných 49 rokov sa podiel ľudí s nadváhou v celosvetovej populácii strojnásobil, z toho okolo 40 miliónov detí do piatich rokov trpí nadváhou, alebo priamo s obezitou. Kde je teda problém? Obezogény sa  nachádzajú skoro všade, jeden z najkontroverznejších je bisfenol A, ktorý má nežiadúci vplyv na hormonálny vývoj chlapcov, na druhú stranu sa považuje za netoxický; z tohto dôvodu je čiastočne obmedzený pri výrobe dojčenských fliaš.

Medzi ďalšie obezogény patria ftaláty, ktoré slúžia ako zmäkčovadlo v plastoch. Nežiadúce sú hlavne v hračkách, v potravinárskych obaloch či zdravotníckych materiáloch.  Pri výrobe sa používajú polychrómované bifenyly  - skupina 200 látok používaná pri výrobe náterov a tributylcíny, ktoré sú už zakázané.

Obezogény ovplyvňujú hormóny, pretože sa na nich podobajú svojou biologickou štruktúrou a napájajú sa na rovnaké receptory. Dokážu blokovať účinok určitých hormónov, ktoré produkujú  tukové tkanivo, črevo, pankreas, pečeň a mozog.  Pôsobia aj na štítnu žľazu a v čreve podporujú rast baktérií, ktoré zvyšujú kalorický zisk z konzumovaného jedla.

Priemyselne spracované potraviny  sú príliš kaloricky výdatné a súčasne obsahujú niektoré obezogény. Zásadný problém je fruktóza, používaná ako priemyselné sladidlo a ochucovadlo. Fruktóza podnecuje ukladanie tuku v pečeni  a spôsobuje cukrovku.

Chemikálie ovplyvňujúce energiu v tele sú všade okolo nás. Zastúpené sú v nábytku, elektronike, kozmetike,  kuchynskej výbave či v obaloch. Okrem toho sa nachádzajú aj v prachu vďaka priemyselnému znečisteniu. Vedci na Dukeovej univerzite pozbierali prach v jedenástich domácnostiach  a pozorovali, ako zareagujú bunkové kultúry 10-tich myší. Pri desiatich sa spustil  vývoj, vedúci k zrelým tukovým bunkám, u deviatich vzorkách vedci zaznamenali delenie buniek a pri siedmich zhlukovanie tukových buniek. Pričom dieťa pri vdychovaní alebo kožu dostane 17 000x viac miligramov prachu, ako bolo použité pri výskume.

Čo môžeme urobiť? Kontamináciu vzduchu, vody  a pôdy nedokážeme ako jednotlivci ovplyvniť. Môžeme sa vyhýbať predmetom dennej potreby, ktoré neobsahujú obezogény a zmeniť jedálniček, ktorý nebude zostávať z polotovarov a priemyselne vyrobených potravín.

Zdroj foto: Freepik

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.