Ako láska funguje a kedy poprvýkrát dochádza k zamilovanosti je stále záhadou. Napriek tomu, že symbolom lásky je srdce, centrom všetkých pocitov je mozog. Láska prechádza niekoľkými fázami a biologickými procesmi. Na začiatku to je príťažlivosť dvoch bytostí, kedy dochádza k uvoľneniu hormónov a k aktivácii limbického systému, ktorý ovplyvňuje naše emotívne správanie. V ďalšej fáze nastupuje romantická láska, ktorá uvoľňuje dopamín a oxytocín. Poznáme to aj pod termínom zamilovanosť, pri ktorej pociťujeme búšenie srdca, tzv. motýliky v brušku a potenie pri stretnutí s milovanou osobou. V tejto fáze je aj potlačená produkcia serotonínu, čo podľa odborníkov spôsobuje nepokoj a posadlosť predmetom našej lásky. Táto etapa ale netrvá večne.
Po stabilizácii dopamínu a serotonínu stav zamilovanosti nahrádza priateľstvo. Produkcia oxytocínu, ktorá stále pretrváva vo zvýšenej forme, má za následok vzájomnú náklonnosť oboch partnerov a monogamné správanie. Dôkazom čoho je pozorovanie hrabošov prériových, ktorí žijú monogamne. Jednej skupine týchto hlodavcov umelo potlačili produkciu oxytocínu, dôsledkom čoho došlo u nich k ukončeniu párového života.
Názory na monogamné spolužitie, ako vzniklo sa rôznia, pretože sa vyskytuje aj vo zvieracej ríši. Jeden z názorov hovorí, že monogamia u zvierat vznikla, aby sa zabránilo zabíjaniu mláďat. Iná teória sa prikláňa k samčej stratégii kontroly párenia. V párovom spolužití ľudí je monogamia spájaná s kratším reprodukčným obdobím žien v porovnaním s mužmi. Táto nerovnováha viedla k súťaženiu o partnerky a k monogamii. Na základe čoho si vyberáme partnerov a vzniká monogamná spolužitie je však stále nejasné.
Vedci z Univerzity v Chicagu sa prikláňajú k názoru, že partnerská láska mohla vzniknúť zo silného puta medzi matkou dieťaťom. Hormonálne procesy, ktoré v nás prebiehajú počas romantickej lásky a materinskej lásky, sú v obidvoch prípadoch veľmi podobné.
