Koronavírusy spôsobujú v rôznej intenzite nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Dolné dýchacie cesty napádajú vírusy pri ochoreniach MERS (Middle East Respiratory Syndrome), SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a nákaze v roku 2019 identifikovaným koronavírusom Covid-2019, ktorý patrí do rodu Betacoronavirus skupiny 2b, ktorý má 70% genetickú podobnosť s vírusom SARS-CoV. Aktuálne vírusové ochorenie koronavírusom Covid-2019, sa prenáša z človeka na človeka a spôsobuje respiračnú infekciu.
Petrohradská chrípka (1889 – 1890)
Hovoríme aj o tzv. „ruskej chrípke“, ktorá nakazila približne 80 miliónov ľudí a pri ktorej bola úmrtnosť jedno percento. Pravdepodobne išlo o chrípku A (H3N8). Pôvode začala ako ochorenie vyššej spoločnosti v Petrohrade, ktorá sa šírila zo spoločenských večierkov. Potom sa rozšírila v priebehu piatich týždňov do ulíc, vlakov a zaoceánskych parníkov. Epidémiu v tej dobej zaregistrovali v 19. európskych štátoch. Priebeh ochorenia sprevádzali zimnice, dýchacie problémy či kardiologické komplikácie. Presné údaje obetí nevieme, ale medzi historikmi sa hovorí o 1 milióne mŕtvych.
Španielska chrípka (január 1918 – december 1920)
V minulosti nebolo tak rozšírené globálne cestovanie ľudí, napriek tomu, obetí pri petrohradskej viróze bolo vysoké. Ľudstvo sa nedokázalo nepoučilo a roku 1918 ignorovalo varovné signály. Objavila sa smrteľná pandémia chrípky (vírus H1N1), ktorá infikovala 500 miliónov ľudí na celom svete. Zomrelo asi 50 miliónov jedincov, čo tvorilo 3% svetovej populácie.
Prvá chrípka z Ázie (1957 – 1959)
Epidémia Ázijskej chrípky s vírusom A (H2N2), prepukla vo Vietname a Thajsku a veľmi rýchlo sa zmenila na pandémiu. Chrípkový vírus, ktorý bol vtáčieho pôvodu, zmutoval a dostal sa až do USA, kde mu za obeť padlo necelých 70 000 detí, tehotných žien a seniorov. Zdrojom bola pravdepodobne hydina z Číny. Chrípka v Číne si vyžiadala viac než 1,5 milióna ľudských obetí, predovšetkým kvôli nedostupnej lekárskej pomoci.
Hongkonská chrípka (1968 – 1969)
Presiahla 20 000 nakazených jedincov s úmrtnosťou 0,5%. Vírus chrípky sa rýchlo šíril vďaka dopravnému uzlu v Hongkongu. Rozšírila sa do Vietnamu, Singapuru, Inde, Filipín a až do severnej Austrálie, nevynímajúc Čínu. Počas epidémie sa ukázalo, že ľudia, ktorí prekonali ázijskú chrípku, mali lepšiu imunitu. Išlo o zmutovaný vírus A s novým kmeňom H3N2. V USA mesiac po vypuknutí pandémie začali s očkovaní, preto priebeh chrípky nebol zdrvujúci. Horšie na tom boli krajiny, s horšou zdravotnou starostlivosťou. Najhoršie dopadla India, kde si chrípka vyžiadala jeden milión ľudských životov.
Prasacia chrípka 2009 v Mexiku
Vírus A (H1N1), ktorý napáda chov prasiat, prvýkrát bol zaregistrovaný prípad prenosom na človeka v roku 2009. Chrípka sa prejavovala vysokými teplotami a pľúcnymi komplikáciami. Počas mexickej epidémie umrelo necelých 19 000 ľudí a v roku 2015 asi 1000 jedincov, vďaka cielenej liečbe.
Covid -19
Zdroj nákazy identifikovali v čínskom meste Wu-chan, v provincii Chu-pej. Koronavírusom Covid-2019, patrí do rodu Betacoronavirus skupiny 2b, ktorý má 70% genetickú podobnosť s vírusom SARS-CoV. Vírusové ochorenie koronavírusom Covid-2019, sa prenáša z človeka na človeka a spôsobuje respiračnú infekciu. Vírusy, ktoré spôsobujú chrípku, ale aj COVID-19 sa šíria rovnakým spôsobom - kvapôčkami z nosa a úst infikovaného človeka. Tieto ochorenia sa môžu šíriť skôr, ako si sám človek uvedomí, že je chorý. Koncom roka 2021 bol v Juhoafrickej republike prvýkrát identifikovaný variant choroby covid-19, ktorý získal označenie omicron. V porovnaní s predchádzajúcou verziou delta, je podľa odborníkov asi 3-krát infekčnejší, ale na druhú stranu má oveľa miernejšie príznaky. Napriek pokročilej medicíne a vede, stále nie je k dispozícii stopercentná účinná vakcínu či všeobecný liek.
