Po mori sa púšťali stále viac na východ až do arabských krajín. Tieto koristnícke plavby si sami severania pomenovali názvom víking, a členov posádky lode vikingr. V prvom vikinskom období (od 793) nebolo ľahké určiť ich národnosť. Na lodiach sa spoločne plavili Dáni, Nóri aj Švédi. Preto stredoveké latinské pramene ich uvádzali pod jednotným pomenovaním pirates. Napriek tomu sú Nóri považovaní za prvých Škandinávcov, ktorí sa vydali na pirátske výpravy do cudzích zemí a pokúšali sa ich postupne kolonizovať. V prvom období vikinskej epochy sa Nórom podarilo osídliť málo obývané severo škótske ostrovy Shetlandy, Orkneje a Hebridy.
Nárast populácie Vikingov, bol jeden z dôvodov výprav mimo ich územia. Ďalšou dôležitou príčinou bol nedostatok poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa nesmela drobiť, z dôvodu zvykového práva o nedeliteľnosti rodových pozemkov. Preto mladí muži dávali prednosť výpravám. Bola to pre nich nevyhnutnosť ale aj dobrodružstvo, ktoré im uľahčovali technologické znalosti ťažby železa z bažinatej pôdy a hlavne bezkonkurenčnej stavby lodí. Vikinské lode boli s kýlom, dostatočné priestranné a dlhé, aby sa do nej zmestili okrem posádky aj kone a zásoby. Zároveň loď musela zvládnuť plavbu na otvorenom oceáne, čo sa jej podarilo aj vďaka sťažňu s jednou alebo dvoma plachtami; a možnosťou plavby z prednej aj zo zadnej časti.
Vikinská spoločnosť pozostávala z troch stavov - neslobodných otrokov, slobodných (roľníkov, remeselníkov a bojovníkov) a šľachty. Na čele stál kráľ volený šľachtou. Kontrolným orgánom kráľa bolo zhromaždenie slobodných mužov.
Vikingovia tvorili spoločenstvo, ktoré bolo rovnoprávne, týkalo sa to aj postavenia žien voči mužom. Právo na dedičstvo alebo rozvod bolo pre túto kultúru samozrejmosťou pre obdive pohlavia. Pri rozvode žena dostala naspäť veno, ktoré do manželstva priniesla.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/viete/item/14894-viete#sigProIda5d49995b1
Ženy sa zúčastňovali výprav za obchodom alebo vojenských ťažení, a to aj ako bojovníčky, netvorili vždy len sprievod. Tento predpoklad potvrdili vikingské hroby na území Anglicka a spomínajú sa aj v pradávnych letopisoch.
Vikingovia zakladali dobre opevnené a organizované mestá, venovali sa poľnohospodárstvu, rybolovu, spracovaniu železnej rudy a kameňa, remeslám a obchodu. Ich vzťah a sklon k umeniu dokladajú nálezy zo zlatých, strieborných a bronzových šperkov a kovových a drevených predmetov dennej potreby. Charakteristické sú pre Vikingov zvieracie ornamenty. Vikinské odevy boli elegantné. Muži a ženy sa radi zahaľovali do živých farieb a šaty zdobili hodvábnymi stužkami, blyšťavými zrkadielkami, sklenenými korálkami a šperkami (perlové, zlaté či strieborné náhrdelníky, náramky, spony na prsiach, reťaze s amuletom). Farebné šaty s vlečkou boli dlhé, nosili sa na jemnú košeľu, ktorú priväzovali pomocou pútok na dvoch oválnych bronzových sponách na poprsí.
Pre každodenný život sa ženy obliekali do ľanových šiat, na ktorých mali zásteru, ktorá odev chránila. Na hlave nosili šatku, na ktorej nechýbala brošňa. Mužský odev väčšinou pozostával z dlhého štvorcového plášťa, dlhšieho a hrubého vlneného kabáta; priliehavých kožených alebo širokých nohavíc zastrčených do kožených topánok. Muži nosili hodvábnu čelenku so zlatým alebo strieborným náramkom.
Bežnou súčasťou osobnej výbavy bol kostený hrebeň či pinzeta. Rovnako mali hygienické návyky, pre vtedajšiu Európu neznáme a nepochopiteľné. Vikingovia totiž dodržiavali pravidelný kúpeľ raz za týždeň.
Svojimi výpravami Vikingovia objavili Faerské ostrovy, Island a neskôr ešte Grónsko a americký kontinent. Zároveň ukázali nové možnosti Európanom, ktorí sa po prvýkrát vydali na zámorské cesty cez oceán, s úmyslom objavovať neznáme krajiny.
Mapa zobrazujúca osídlenia v Škandinávii v 8. (tmavočervená), 9. (červená), 10. (oranžová) a 11. storočí (žltá). Zelená označuje oblasti trpiace častými vikinskými nájazdmi. Zdroj foto: Wikipedia commons
