Osmičku sme si vybrali preto, lebo je v Japonsku považovaná za šťastné číslo. Kandži, teda znak, ktorý sa pre ňu používa, pripomína znak pre prosperitu a šťastnejšie zajtrajšky.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/viete/item/14769-8-zaujimavosti-o-japonsku-ktore-ste-nevedeli#sigProId1d0d44e1ce
1. Kráľovstvo maskotov. Všetko v Japonsku má svoju plyšovú ikonu
Prvé maskoty sa v Japonsku začali objavovať v 90. rokoch. Ich skutočný boom ale nastal v roku 2007 vďaka Hikonyanovi, maskotovi mesta a hradu Hikone, ktorý má podobu bielej mačky so samurajskou prilbou. Dnes v Japonsku nájdete tisíce maskotov. Reprezentujú prefektúry, mestá, firmy aj najrôznejšie štátne inštitúcie. Svojich maskotov majú aj väznice. Napríklad ten z väznice Asahikawa vyzerá ako dozorca s fialovým kvetom namiesto vlasov. Stretnúť sa môžete aj s maskotom, ktorý odporúča včasnú kolonoskopiu. „Nielenže pomáhajú rozvoju turistiky, ale sú zároveň schopnými ambasádormi odovzdávajúcimi aj rôzne dôležité informácie. A povedzme si otvorene, nechať si niečo vysvetľovať napríklad od chodiaceho plyšového kalerábu znie omnoho lepšie než pozerať na nudné inštruktážne video, no nie?“, hovorí o maskotoch japanofil Daniel Šácha.
2. Japonské vlaky patria medzi najpresnejšie na svete. Priemerná doba meškania je menej ako minúta.
Japonská železnica je slávna vďaka pokročilým technológiám a neuveriteľnej presnosti. Pred niekoľkými rokmi sa potvrdilo, nakoľko je dochvíľnosť pre Japoncov dôležitá, keď celý svet obletela správa o oficiálnom ospravedlnení dopravcu Tsukuba Express za vypustenie vlaku o 20 sekúnd skôr. Táto informácia je ešte pôsobivejšia, keď dodáme, že z 50 najvyťaženejších železničných staníc na svete ich je 45 práve v Japonsku.
3. V Japonsku nosí rúška pravidelne 30% ľudí. Hitom tohto roka sú podprsenkové!
Rúška sa v Japonsku prvý raz objavili pred sto rokmi v súvislosti s pandémiou Španielskej chrípky. Nasledovalo obrovské zemetrasenie, ktoré zdevastovalo mestá a vynieslo do vzduchu prach a popol, ktorý sa v ňom udržal niekoľko týždňov. Keď potom v 30-tych rokoch prišla chrípková epidémia a znečistenie v súvislosti s povojnovou industrializáciou, rúška už boli bežnou súčasťou šatníkov. Dnes Japonci ohľaduplne nosia rúška, aby svojím nachladnutím nenakazili ostatných. Chráni ich pred peľom a smogom, alebo slúži ako neobvyklý módny doplnok. V Japonsku zoženiete aj rúška, ktoré nezahmlievajú okuliare, zoštíhľujú tvár, dokážu previesť hovorené slovo na text a preložiť ho do ôsmich jazykov. Najnovším hitom sú rúška vyrobené z čipkových podprseniek.
4. Japonsko má najväčšiu hustotu predajných automatov na svete
Nájdete ich všade. V uliciach veľkých miest aj v malých dedinkách, na staniciach, v obchodoch, dokonca aj v reštauráciách. „Kúpiť v nich môžete skoro všetko, na čo si spomeniete. Cigarety, alkohol, zmrzlinu, polievky, uteráky, noviny, lístky na vlak, dáždniky, ovocie, hračky, burgery, vajíčka, občas aj nohavičky alebo iné spodné prádlo,“ opisuje skúsenosti s automatmi Daniel. Predajných automatov je v Japonsku toľko, že v priemere vychádza jeden na 25 obyvateľov.
5. Samurajský kódex bušidó je dodnes základom japonskej spoločnosti
Morálny kódex bušidó, známy aj ako „cesta bojovníka“, prekonal aj zánik samurajov. Jeho princípy odvahy, spravodlivosti, zľutovania, zdvorilosti, úprimnosti, cti, lojality a sebakontroly rezonujú japonskou spoločnosťou aj v dnešnej dobe. Extrémny dôraz na česť v tých časoch viedol až k rituálnym samovraždám, tzv. „seppuku“ (niekedy mylne označované ako harakiri). Neskôr sa prejavil aj v samovražedných útokoch japonských vojakov počas vojny v Tichomorí, ktoré poznáme pod pojmom „kamikadze“. Princípy obetavosti a lojality sú stále viditeľné v povestnej japonskej pracovitosti.
6. Ženy-samurajky neboli výnimkou, cudzinci naopak áno
Nevolali sa „samuraj“, ale „onna bugejša“ a namiesto katan používali radšej naginaty, ktoré pripomínajú kopiju s čepeľou na konci. Výcvik ale mali rovnaký ako muži, s ktorými bojovali bok po boku. Historické pramene sa o týchto bojovníčkach zmieňujú veľmi sporadicky a mohlo by sa preto zdať, že boli iba drobnou menšinou. Nedávny archeologický výskum ostatkov z bitky Senbon Macubaru (1580) ale preukázal, že 35 zo 105 tu nájdených tiel boli ženy. Naopak cudzinci, najmä zo Západu, to mali zložitejšie. Za určitých podmienok mohli bojovať spoločne so samurajmi, a dokonca sa nimi aj stať. Poznáme ale iba štyroch mužov v histórii, ktorým sa dostalo tejto pocty.
7. Výroba katan bola posvätným obradom
Tradičné japonské meče sprevádzalo pri ich tvorbe niekoľko náboženských rituálov. Kováči sa na výrobu meča pripravovali pôstom, svätou púťou a prísnym celibátom. V priebehu potom denne vykonávali sériu očistných obradov. Napríklad stáli pod vodopádom a recitovali modlitby, ak nemali nablízku vodopád, polievali sa aspoň vedrami so studenou vodou. Z dôvodu zachovania čistoty tiež nesmeli prichádzať do kontaktu so ženami, pritom výroba niektorých katan trvala až niekoľko mesiacov. Za najdrahšiu katanu všetkých čias je považovaná „Kamakura“ z 13. storočia. Tú si v roku 1992 zaobstaral anonymný zberateľ a zaplatil za ňu neuveriteľných 418 000 dolárov, teda viac ako 370 000 eur.
8. Otestuj chuť Japonska a silu katany na vlastnej koži
V ére Edo vládny úrad pre testovanie zbraní vykonával oficiálne skúšky čepelí na ostatkoch popravených zločincov, niekedy dokonca aj na živých odsúdených. Kvalita potom bola určená podľa počtu a konkrétnych častí tiel, ktorými ostrie prešlo. V 16. storočí údajne jeden meč preťal sedem na sebe ležiacich tiel naraz. A ako to bolo v 13. storočí? Vyskúšajte si súboje s katanou v koži samuraja, ktorý bude chrániť Japonsko pred nájazdom Mongolov. V hernej novinke Ghost of Tsushima dostupnej pre PlayStation 4 zažijete na vlastnej koži prostredie feudálneho Japonska a atmosféru života pravých samurajov.
Zdroj foto: Samurajky_istock.com
