Slovo má francúzsky pôvod a jeho vznik je spájaný so slávnymi osobnosťami juhofrancúzskej panovníčky Eleonóry Akvitánskej z 12. storočia. Eleonóra Akvitánska bola zakladateľkou anglického panovníckeho rodu Plantagenetovcova matkou anglického kráľa Richarda Levie srdce. Traduje sa, že bola veľmi krásnou ženou, ospevovali ju trubadúri z celého Francúzska vo svojich piesňach, tak isto dobrou diplomatkou a mecenáškou umenia.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/viete/item/11114-viete-co-znamena#sigProId25d6df3706
Pozdvihla postavenie urodzených dám, upravila mravy mužov na šľachtickom dvore voči ženám a zároveň medzi sebou. Vyžadovalo sa, aby muži boli vzdelaní v tanci, v speve, v hre na hudobný nástroj a súčasne sa mali vzdelávať aj dámy na dvore v konverzácii, hudbe a poézii. Historické pramene nám dokladajú nielen mužských trubadúrov ale aj ženy trubadúrky.
Názory na kurtoáziu sa na kráľovských dvoroch mierne líšili a tieto rozdielne pohľady nám dokladajú práve trubadúrske verše. Francúzsky a portugalský dvor bol viac galantný na rozdiel od vazalského územia rímsko - nemeckej ríše. Starogermánske kmene viac inklinovali k nadradenosti nad ženou, ale preberaním kurtoázie sa tieto zvyky zmierňovali.
Nakoľko hlavnými nositeľmi kurtoázie boli panovníci a dvorania, stali sa tak príkladom pre rytierov, aristokraciu a mešťanov. Dochádzalo k napodobovaniu a preberaniu zvykov, ktoré sa stali neskôr formou spoločenského správania, ktorá sa prispôsobovala podmienkam. Kurtoázia je súhrn spoločenských pravidiel prirodzených danej spoločnosti. Dôstojne zachováva aristokratickú hierarchiu a súčasne vytvára pravidlá morálky, diplomacie a pravidlá počas vojenského konfliktu.
Práve v tejto dobe boli takými vzormi anglický kráľ Richard Levie srdce alebo Ján Luxemburský. Oni sa zase inšpirovali príkladmi z piesní o kráľovi Artušovi, rytieroch Rolandovi a Tristanovi, ktorí boli nositeľmi mravných hodnôt.
