Podľa opracovania kameňa archeológovia a historici dobu kamennú delia na: paleolit = (pazúrik, rohovec, kremeň), mezolit = (hroty, harpúny, motyky, nástroje z kostí a parohov), neolit = (sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky, tkanie z vlny, ľanu, konope, vyrábanie hlinených nádob a eneolit.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/viete/item/10924-viete#sigProIda741055fd1
Počas doby kamennej - praveku (cca. 2,6/2,5 miliónov rokov až cca. 3000/2000/1500 pred n.l.), sa začali aj objavovať prvé, primitívne kamenné stavby. Pokiaľ ide o megalitické stavby - menhiry, tak niektoré sa datujú už okolo 4600 pr. n. l. Megalitická kultúra vznikla v západnej a strednej Európe a s ňou aj megalitické stavby.Fascinujú vás megalitické stavby a chystáte sa niektorú z nich vidieť na živo? Zvážte to. Odborníci i bežní turisti tvrdia: miesta, na ktorých sa nachádzajú menhiry, majú zvláštnu energiu, a tá môže živým bytostiam pomôcť aj ublížiť.
Obrovské neopracované vertikálne uložené kamene, ktoré tvoria stavbu, alebo vytyčujú smer, prípadne sa len osamote týčia k nebesám, možno nájsť na rôznych miestach sveta. Všetky tieto miesta sú opradené tajomstvom a vyžarujú čosi zvláštne. O pôvodnom význame kameňov, ktoré dané miesta na Zemi robia tak výnimočnými sa ľudia iba bezradne dohadujú - boli to kamenné kalendáre, miesta obety, predhistorické "chrámy" alebo niečo celkom iné? Existuje dokonca teória, podľa ktorej sú menhiry strategicky rozložené na akýchsi "akupunktúrnych" bodoch Zeme a týmto spôsobom na ňu pozitívne pôsobia. Ako pôsobia na ľudí, je záhadou. No to, že pôsobia, je vraj isté... Niektorí z návštevníkov megalitických stavieb tvrdia, že v blízkosti týchto historických pamiatok pocítili čosi nepríjemné, takmer istotu, ža na dané miesto nemali chodiť a krátko nato vážne ochoreli. Pri najznámejšom megalite Stonehenge je dokonca tabuľka s upozornením, že megalitické pamiatky môžu byť nebezpečné. Čo všetko toto upozornenie vlastne znamená?
Manželia, ktorých spolužitie sa dostalo do kritickej fázy a nechcú sa rozviesť iba kvôli deťom, sa podľa švédskych psychológov nemusia obávať, že by rozdelením rodiny svoje deti psychicky poškodili. Z dlhodobého hľadiska je rozvod dokonca tým lepším riešením situácie, pretože psychické zdravie detí je ohrozené najmä trvalým napätím, hádkami a rodičovskými "schválnosťami". Psychickú rovnováhu detí teda nemôže zabezpečiť rodina, ktorá "funguje" len navonok. Podľa odborníkov je pre deti najdôležitejšie, či ich rodičia počúvajú a podporujú.
