Jóbova zvesť. Jób bol biblický muž stelesňujúci dokonalú ľudskú trpezlivosť. Preto sa používa aj slovné spojenie Jóbova trpezlivosť; ale aj ďalšie spojenia, ktorých význam vyplynie z Jóbovho príbehu, napríklad Jóbové rany alebo Jóbovo utrpenie.
...Jób bol bohabojný muž z krajiny Úz, obdarený veľkým majetkom a značným potomstvom. Patril k najvýznamnejším mužom Východu; bol priamy, spravodlivý, bezúhonný... Boh ho však podrobil ťažkej skúške: prišiel o zdravie, deti aj majetok. Jób všetky tieto príkoria tzrpezlivo znášal a Boh ho jedného dňa znovu obdaril zdravím, bohatstvom i deťmi.
Jóbova zvesť teda znamená správu o veľkom nešťastí; Jóbova trpezlivosť označuje naozaj nepredstaviteľnú trpezlivosť s niečim; spojenie Jóbove rany označuje skutočné pohromy a Jóbovo utrpenie znamená obrovské trápenie.
Záhadný ako sfinga znamená, že ktosi sa neprejavuje nijakým spôsobom (nehovorí, čo si myslí; nepodlieha emóciám; navonok neukazuje, čo sa deje v jeho vnútri) a vyvoláva tým dojem tajomnosti, záhadnosti. Mytológia hovorí: Sfinga bola dcérou stohlavého obra a jeho manželky Echidny. Mala podobu obludy so ženskou hlavou, levím telom, vtáčimi krídlami a hadím chvostom. Usídlila sa na vrchu Sfingum pri Tébach, kde ju poslala bohyňa Héra, aby potrestala obyvateľov Téb... Sfinga dávala okoloidúcim Tébčanom jednu neobyčajnú hádanku. Nikto ju však nedokázal uhádnuť a Sfinga všetkých neúspešne hádajúcich zaškrtila a roztrhala. Hádanku rozlúštil až Oidipus. Po jeho slovách sa Sfinga vrhla zo skaly do mora, lebo osud jej určil, že rozlúštenie hádanky neprežije.
