Tip na výlety - hrad Vršatec a blízke okolie

Ak sa k nemu vyberiete, zistíte, že ste prišli na „koniec sveta“. Vrátiť sa totiž môžete iba po tom istom skalnom chodníčku.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

História

Vršatec ležiaci na skalnom brale vo výške 805 m patrí medzi najvyššie položené hrady. Je ukážkou stredovekého hradu vybudovaného na neprístupných vápencových skalách. Patril medzi strážne hrady, ktoré v 13. storočí zabezpečovali severozápadné hranice Uhorska. Hradný vrch je z troch strán úplne nedostupný, jednotlivé časti hradu oddeľovali značné prevýšenia. Impozantný výškový rozdiel tak zabezpečoval hradnému komplexu prirodzenú ochranu. Pôvodne gotický hrad mal viacero majiteľov, na jedno storočie sa ho ujala aj rodina Slopnajovcov, ktorá sa začala podpisovať priezviskom Vršatský. Hrad mal vlastnú pekáreň, mlyn aj pivovar. Zničili ho krátko po Rákociho povstaní. Po trenčianskej bitke, začiatkom augusta 1708, zaútočilo cisárske vojsko aj na Vršatský hrad. Po niekoľkých dňoch obliehania sa hradný pán vzdal a vydal hrad cisárskemu vojsku. To podmínovalo budovy a vyhodilo ich do povetria. Vylúčila sa tak možnosť, aby sa Vršatec stal povstaleckou pevnosťou.

Povesť

Tatárom sa pri dobývaní hradu predsa len podarilo ľsťou zajať vršatského zemepána Imricha a jeho kastelána Ondreja Budiača. Keď sa zajatci dozvedeli, že na nich čaká trest smrti, verný kastelán sa rozhodol pre odvážny skutok. Nepozorovane sa zmocnil zabudnutej sekery a pánovi, s ktorým boli za nohy spútaní reťazou, navrhol, aby mu odťal nohu. Tak by sa dokázal oslobodiť. Imrich dojatý vernosťou svojho kastelána povedal: „ Nie si mojím sluhom viac, si mojím bratom, spolu sme padli do zajatia, spolu tu zomrieme.“ Ale Ondrej objal svojho pána, chytil sekeru a odťal si nohu sám. Imrich bol voľný a tajne sa vrátil na hrad Vršatec. Tak vyslobodil Ondrej svojho pána zo zajatia. Keď Tatári videli obetavosť verného kastelána, pustili na slobodu aj jeho. Vrátil sa tiež na Vršatec, kde žil ako člen kráľovskej rodiny. Kráľ za jeho vernosť povýšil jeho aj jeho potomkov do zemianskeho rodu.

Tipy na prírodné a vyhliadkové lokality

Z neveľkých zrúcanín je výborný výhľad na stredné Považie a dolinu rieky Váh v pozadí so Súľovskými a Strážovskými vrchmi. K hradu vedie náučný chodník, viaceré turistické a cykloturistické trasy.

Vápencové Vršatské bradlá: Impozantný skalný hrebeň s vežami a ihlami, cez ktorý vedie približne šesťkilometrový okružný náučný chodník s informačnými panelmi zameranými na geológiu a chránenú flóru.

Vrchol Chmeľová (925 m n. m.): Druhý najvyšší vrch Bielych Karpát sa nachádza priamo nad bradlami a ponúka panoramatické výhľady na Považie, Strážovské vrchy a moravské pohraničie.

Vyhliadka na Vršatské bradlá a Dračí vodopád: V neďalekej Bolešovskej doline stojí drevená rozhľadňa s výhľadom na skalnú stenu a nachádza sa tu aj jediný vodopád v Bielych Karpatoch.

Tipy na pamiatky a susedné trasy

Hrad Lednica: Zrúcanina pohraničného hradu vtesnaná do vysokého skalného brala, vzdialená približne dve hodiny pešej chôdze po modrej turistickej značke.

Červenokamenské bradlo a obec Červený Kameň: Malebná obec v susednej doline, okolo ktorej vedie prepojený náučný chodník popod skalný monolit so soškou Panny Márie.

Bolešovská a Krivoklátska dolina: Tiché doliny s lesníckym náučným chodníkom Bolešov – Krivoklát, vhodné na pešiu turistiku i cyklovýlety.