Pred osudom sa neschováte!

... kde navonok nesúvisiace osudy hlavných hrdiniek majú viac spoločného ako sa na prvý pohľad zdá...

Taká je novinka Deň, keď sme zmizli. Nádherné postavy, temné tajomstvá a pútavý príbeh, ktorý vás prekvapí. 

Annie Mulhollandovej na jej siedme narodeniny zomrela mama a stál za tým muž. V dospelosti sa preto uzavrela pred mužmi zo strachu, že sa jej stane čosi podobné. Jej okruh priateľov tvoria staršia sestra Lizzy, priateľ z psychoterapie Tim a Claudine, ktorá s Annie pracuje v spoločnom masážnom salóne. Annin život sa náhle zmení, keď k nej na masáž príde mladý, pekný a neskutočné milý Stephen Flint.

Kate Bradyová prichádza na konskú farmu na juhu Anglicka, kde sa uchádza o miesto pomocníčky v žrebčíne u slávneho anglického jazdca. Tvrdí, že pracovala v Googli, „vyhorela“ a pred stresom utiekla na vidiek. Za jej útekom je však čosi viac než len stres a únava, ale Kate to nikomu neprezradí. Na farme sa postupne priučí tvrdej práci pri koňoch a zaľúbi do sa svojho šéfa Marka Waverleyho, ale ani jeden z nich to radšej nedáva najavo. Kate naďalej žije na farme, ale stále čaká, kedy ju dobehne to, pred čím sem utiekla.

Annie a Kate napokon majú spoločné oveľa viac, ako sa zdá na prvý pohľad, a ich životné osudy dramaticky splynú.

• Title Title
•  

Foto: Ikar
Autorka novinky Deň, keď sme zmizli Lucy Robinsonová je Angličanka, ktorá píše prevažne romantickú literatúru, je blogerka a autorka dokumentov pre televíziu. Doteraz jej vyšli tri úspešné romány pre ženy. 

“Jedna z najtalentovanejších britských vychádzajúcich hviezd.”
The Huffington Post

Prečítajte si krátky úryvok:

Annie

„Raz som čítal knihu,“ pokračoval, „o mužovi, ktorý sa zasekol vo vlastnom živote. Rútil sa smerom, ktorým nechcel. Ten muž sám seba nespoznával. Bol smutný, vyčerpaný a cítil sa na svete sám.“

„Áno?“

„Muž nevedel, čo si počať, tak začal tým, že sa každý deň objímal. Hovoril si, že všetko bude v poriadku.“ Odmlčal sa. „Ten príbeh sa ma dotkol. Skúsil som sa objať a bolo to krásne. Možno by ste to mohli niekedy vyskúšať.“

Po jeho odchode som stála ešte dobrú chvíľu na recepcii. Nič z toho, čo sa stalo, som nečakala.

Odišla som domov, zjedla dve čokoládové peny a odkväcla po pätnástich minútach dokumentu Jeremyho Paxmana o prvej svetovej vojne. Neobjala som sa.

 

Kate

Becca sa už neudržala. Najprv odfrkla, potom sa vzdala a rozosmiala sa. „Mala by si ísť na lobotómiu, moja! Neuveriteľné! Odišla si z práce pre stres a prišla si do žrebčína, aby si sa z neho dostala? Do žrebčína, kde ťa čaká dvanásť hodín manuálnej práce denne? Na čo si myslela?“

„No...“

„Nemohla si radšej predávať kebaby, zlatko? Bože, toto nemá chybu.“

Usmiala som sa, hoci ma premáhali vyčerpanie a strach. Becca sa prekotúľala po mojej posteli s neviditeľnou puškou v rukách a zaujala skrytú polohu pri okne. Niekoho vyzerala. S krátkymi vlasmi a tmavými očami vyzerá ako pravý vojak, pomyslela som si.

„Bum,“ zašepkala do neviditeľného mikrofónu. „Obaja nepriatelia sú mŕtvi. Oblasť je čistá, opakujem, oblasť je čistá. Všetci psychiatri naháňajúci Kate Bradyovú sú zneškodnení.“