Mimochodom, Jedz, modli sa a miluj vychádza v novom vydaní. Táto kniha sa ihneď po vydaní stala bestsellerom New York Times, bola predlohou úspešného filmu s Juliou Robertsovou v hlavnej úlohe a je Elizabethinou úprimnou spoveďou o láske, živote a umení. Myšlienky, ktoré rozoberá v knihe, prezentovala aj vo svojich prednáškach na konferenciách TED. Prvá z nich, z roku 2009, viac ako 10 miliónov zhliadnutí.
Novinka Veľké kúzlo prináša návod na vysnený život plný kreativity a naplnenia, ktorý už obsadil prvé miesto v rebríčku bestsellerov New York Times.
Gilbertová sa rozhodla napísať knihu o vzťahu k umeniu a o túžbe žiť tvorivý život. S čitateľmi sa delí o svoj jedinečný pohľad na inšpiráciu. Empaticky a nadšene ponúka tajomstvo kreativity. Chce, aby ľudia kŕmili svoju zvedavosť a nasledovali jej stopy. Ukazuje, ako tvoriť s láskou, nevzdávať sa a čeliť svojim najväčším strachom.
Zaoberá sa otázkami postojov, cieľov a zvykov, ktoré by sme si mali osvojiť, aby sme mohli žiť tvorivo. Na rozhraní duchovna a radostného pragmatizmu nás Elizabeth Gilbertová vyzýva, aby sme vo svojich vnútrach našli naše skryté poklady.
Spochybňuje všetky zažité predstavy o utrpení umelcov pri tvorbe a povzbudzuje všetkých ľudí, aby naplnili svoje kreatívne sny s radosťou a bez obáv.
https://femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/7762-co-sa-stane-ak-poviete-nie#sigProId8a3cf3e9bc
Začítajte sa do ukážky z novinky Veľké kúzlo:
Čo sa stane, ak poviete nie
Tá najjednoduchšia odpoveď je, samozrejme, nie.
Oslobodíte sa. Nápad napokon odíde a – blahoželám – nemusíte sa trápiť s nijakou kreativitou.
Popravde, toto nie je vždy nečestné riešenie. Jasné, niekedy môžete odmietnuť pozvanie inšpirácie pre vlastnú lenivosť, neistotu či hnev. Ale inokedy ju môžete odmietnuť preto, lebo proste nie je ten správny moment, lebo ste zaneprázdnený niečím iným alebo máte pocit, že daná myšlienka proste zaklopala na nesprávne dvere.
Mnohokrát sa mi stalo, že ku mne prišli nápady, ktoré pre mňa neboli tie pravé. S úctou som im povedala: „Vašu návštevu si cením, ale nie som tá správna. Seriózne vám môžem odporučiť napríklad Barbaru Kingsolver.“ (Pri odháňaní nápadov sa vždy snažím využívať svoje najslušnejšie spôsoby; bolo by náročné s nimi ďalej spolupracovať, ak by som to tak nerobila.) Čokoľvek si už myslíte, snažte sa byť k chuderke myšlienke zhovievavý. Majte na pamäti, že jediné, čo chce, je realizácia. A snaží sa, ako to len ide. Musí to skúšať všade, kde sa dá.
Takže ju možno odmietnete.
Ak to tak bude, nič sa nestane.
Ľudia to väčšinou robia.
Ľudia sa zvyčajne svojimi životmi len tak pretĺkajú, deň za dňom a hovoria nie, nie nie, nie, nie.
Ale na druhej strane – niekedy musíte povedať aj áno.
Čo sa stane, ak poviete áno
Ak poviete nápadu áno, začína sa veľké predstavenie.
Vaša práca bude zároveň jednoduchá aj náročná. Oficiálne ste uzatvorili zmluvu s myšlienkou a musíte pozerať do budúcna, aby ste dokázali predvídať všetky možné závery.
Možno ste tú zmluvu nastavili tak, aby vám vyhovovala. V dnešnom západnom svete najviac trpia práve kreatívne zmluvy. Pretože takáto dohoda hovorí: Môžem zničiť seba a všetkých okolo seba v snahe dostáť mojej inšpirácii a moje utrpenie bude v záujme mojej kreatívnej legitímnosti.
Ak sa rozhodnete uzatvoriť dohodu s kreatívnym utrpením, mohli by ste sa začať považovať za stereotypného trpiaceho umelca. O rôzne úlohy nebudete mať núdzu. Aby ste žili ako trpiaci umelec, musíte dodržiavať základné pravidlá: Piť koľko len zvládnete. Ničiť všetky svoje vzťahy. Bojovať sám proti sebe tak silne, že budete krvácať. Prejavovať nespokojnosť so svojou prácou. Žiarlivo súperiť so svojimi známymi. Nepriznávať víťazstvá iných ľudí. Ukazovať, že váš talent je pre vás utrpením (a nie požehnaním). Neustále sa chváliť svojimi výsledkami. Byť arogantný, ak sa vám darí a sebaľútostivý, ak nie. Uprednostňovať temnotu pred svetlom. Zomrieť mladý. Obviniť kreativitu za smrť.
Funguje to?
Jasné, že hej! Funguje to dokonale. Dokým vás to nezabije.
Môžete to tak spraviť, ak to naozaj chcete. (Naozaj, nenechajte mňa ani nikoho iného zabrániť vám vo vašom utrpení, ak to tak cítite!) Ale ja si nie som istá, či je táto cesta produktívna alebo či vám a vašim milovaným prinesie naplnenie a pokoj. Musím súhlasiť, že táto metóda kreatívneho života dokáže byť priam úžasná a po vašej smrti sa stanete obdivovaným človekom. Takže, ak preferujete krátky život plný tragického kúzla pred dlhým životom bohatého naplnenia (a mnohých činností), zničte sa.
Ale ja osobne som vždy mala pocit, že múza trpiaceho umelca – počas toho, ako umelec prežíva svoje obrovské vzlety a pády – ticho sedí v rohu miestnosti, hryzie si nechty a trpezlivo čaká, kým sa človek upokojí a vytriezvie, aby sa všetci mohli vrátiť k práci.
Pretože koniec-koncov je to všetko len o práci, či nie? Alebo by nemalo byť?
Alebo existuje nejaký iný spôsob, ako to dosiahnuť?
Môžem jeden navrhnúť?
