Veliaca generálka a zhodou okolností aj jej tvrdohlavá matka ju však donútila zúčastniť sa na výbere medzi elitných dračích jazdcov. No ak ste útlejší a nižší než stovky ostatných kandidátov, smrť vám doslova dýcha na krk. Draci si totiž málokedy vyberajú "krehkých" ľudí. Tých pália na popol. Keďže drakov, čo by si vybrali Violet, je ako šafranu, väčšina kadetov by ju najradšej zniesla zo sveta, len aby zvýšili vlastné šance. Pre iných, napríklad pre mocného a nemilosrdného veliteľa krídla v Jazdeckom kvadrante Xadena Riorsona, je tŕňom v oku Violetin pôvod. Ak chce Violet prežiť, musí sa spoľahnúť na svoj dôvtip.
S každým dňom je však vojna za hranicami akadémie čoraz krvavejšia, obrana kráľovstva zlyháva a počet mŕtvych narastá. Navyše sa zdá, že velitelia skrývajú hrôzostrašné tajomstvo.
Štvrté krídlo má všetko, čo čakáte od kvalitného a napínavého fantasy – zápletka, prostredie, postavy, dráma, akcia, romantika. Rebecca Yarros to má perfektne do detailov premyslené. Je to dobrodružné, napínavé a veľakrát máte dojem, že kniha prešla naozaj drsnou redakciou: takmer žiadne hluché miesta, stále to odsýpa, má to švih. Kniha má cez 500 strán, ale kvalitní redaktori ju vykrátili tak, aby ste sa nenudili.
Výborne zvládnuté súboje, kruté tréningy a veľmi sa budete baviť na myšlienkových rozhovoroch jazdcov s drakmi, teda v tomto prípade Violet s jej drakmi Tairnom a Andarnou.
Po celý čas čakáte, čo sa udeje, kto to neprežije, koho postihne neblahý osud a ako povedali Violet – „nádej je vrtkavá, nebezpečná. Ukradne si tvoju pozornosť a ukáže ti všetko, čo je možné, takže nehľadíš tam, kam by si mala.“ A práve vtedy zvyknú prichádzať smrteľné údery.
Rebecca Yarros o sebe tvrdí, že je beznádejná romantička a „závisláčka“ od kávy. Je autorkou viac ako dvadsiatich bestsellerov podľa New York Times, vrátane románov Štvrté krídlo, Posledný list a Veci, ktoré nechávame nedokončené. Je tiež držiteľkou ocenenia Colorado Romance Writer's Award of Excellence za román Eyes Turned Skyward. Rebecca miluje vojenských hrdinov a za toho svojho je šťastne vydatá už vyše dvadsať rokov.
V časoch, keď jej manžel slúžil v Iraku a Afganistane, hltala jednu knihu za druhou a nakoniec sa rozhodla napísať svoju vlastnú. Teraz je rada, že si manželom užívajú civilný život a bojujú už iba na „domácom fronte“. Keďže je matkou šiestich detí, v súčasnosti prežíva tínedžerské roky so všetkými štyrmi synmi, ktorí hrajú hokej, alebo sa venuje dcéram, z ktorých jednu si s manželom adoptovali. Ak si predsa len nájde voľný čas, venuje sa hre na gitare.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Dominika Žiaranová:
