Čerstvá stopa je síce horúca, ale – ako už veľakrát – končí sa v slepej uličke nespochybniteľného alibi.
Začína sa nová slovenská detektívka z pera Václava Neuera Dávid a Goliáš.
A vraždenie pokračuje. Bývalého gangstra nájdu mŕtveho pod jedným z bratislavských panelákov. Ďalšia mŕtvola, ďalší odrezaný prst. Majú obe vraždy niečo spoločné? Aký motív má páchateľ?
Indície ukazujú na dávno nečinnú mafiánsku skupinu. Mnoho jej bývalých členov je už mŕtvych alebo mimo diania, no niekto sa aj tak snaží ich rady preriediť. Situácia je natoľko kritická, že policajti jednému zo svojich niekdajších úhlavných nepriateľov ponúknu ochranu. Ten však odmieta. Neprežije ani dvadsaťštyri hodín.
Všetko nasvedčuje, že vrahov je viac a sú to profesionáli. Lenže kto ich najal a prečo? Nik zatiaľ netuší, že všetko sa začalo pred mnohými rokmi v jednej z bratislavských ulíc...
Dávid a Goliáš je ďalšia vynikajúca detektívka od Václava Neuera, v ktorej sú tentoraz flashbacky do divokých 90.rokov, kedy to v spoločnosti naozaj vrelo a dovolené bolo takmer všetko. A práve jedna napohľad obyčajná a nevinná situácia spôsobí zničenie niekoľkých životov.
Neuer ukazuje metodické pátranie, vedie nás (a svojich vyšetrovateľov) do slepých uličiek, chýbajú relevantné stopy, ktoré by lepšie objasnili záhadné vraždy. To prešľapovanie detektívov na mieste je až hmatateľné a naozaj autentické. Málokedy prebieha vyšetrenie vraždy (zločinu) tak priamočiaro ako to vidíme vo filmoch, či seriáloch.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:
„Písanie mi ide s ďalšou a ďalšou knihou čoraz ľahšie, užívam si to. Povedal som si, že príbeh musí byť svižný, dynamický a preto veľa škrtám. Napríklad prídavné mená sú zabijaci príbehu a hoci to niekedy bolí, vyhadzujem, prerábam a škrtám. Musím priznať, že keď napíšem text, tak z toho pôvodného ide minimálne polovica preč. A prekvapivo, to, čo zostane, je to hlavné, dynamické, má to tempo a preto sa to dobre číta,“ hovorí Václav Neuer.
Výborne popisuje nielen detektívnu linku, postupné vyšetrovanie krok za krokom, skladanie indícií a stôp. Ale aj krátke, zaujímavé pohľady na osobné životy – či už Ledecký a jeho partnerka, alebo Machrák, jeho pokašľané manželstvo a ženy na jednu noc. Prípadne smutné stretnutie s bývalou kolegyňou Novotnou, ktorú poznáme s predchádzajúcich kníh...
Lepšie tak spoznáme postavy, stotožníme sa s nimi, vieme ich pochopiť v určitých hraničných situáciách.
„Najviac ma poteší, keď sa rozprávam s niekým, kto si prečítal moju knihu a povie: už bolo neskoro v noci, vedel som, že skoro ráno vstávam, ale musel som si prečítať ešte jednu kapitolu...a ešte jednu. Tak toto je pre mňa najväčšia pocta,“ priznávam úspešný autor.
