Bola to moja vina.
Ja som to navrhla, obhajovala som takéto riešenie, venovala som sa tomu a trvala som na tom, aby sme ju prijali. Môj otec zaryto odmietal, mama nevedela, o čo ide, sestre to bolo ukradnuté ako vždy. Iba môj manžel Harrison to považoval za dobrý nápad najmä preto, lebo dúfal, že mi ubudne z povinností...
Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka. Jej manžel Harrison však veľmi neprispieva do rodinného rozpočtu. Kedysi mal veľké sny, ale dnes je len priemerným spisovateľom, ktorý žiarli na manželkine úspechy.
Jodinmu otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Tej pred desiatimi rokmi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Jodi je vyčerpaná z toho, ako musí udržiavať v rovnováhe svoju kariéru, rodinu a potreby rodičov, a tak sa rozhodne prijať opatrovateľku, ktorá sa bude starať o Audrey a Vica.
Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej slnečná povaha a podmanivé správanie. Jodi sa zas teší, že našla spojenkyňu, s ktorou sa môže porozprávať a občas sa jej zdôveriť. Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje.
Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala?
Joy Fieldingová dokazuje, že patri medzi topku v žánri ženský psychologický triler. Opatrovateľka je inteligentný, šikovne premyslený a návykový príbeh. Joy píše zo života a o živote, takže je vám to o to bližšie. Navyše vie perfektne pracovať s napätím, pridáva na otáčkach, takže ku koncu sa miestami už ani nestačíte diviť.
Joy Fieldingová už ako dvanásťročná napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo vlastných rodičov. Úspech jej priniesol román Rozlúč sa s mamičkou (1980) a po ňom nasledovali ďalšie bestsellery. V mladosti sa niekoľko rokov živila ako herečka, napokon sa predsa vrátila k písaniu. Je autorkou mnohých románov, príbehov o ťažkých ľudských osudoch, skúškach a náhodách.
