Foto: Lindeni, Hernán Huarache Mamani
Jej autor Hernán Huarache Mamani sa dlhé roky venoval andským tradíciám, náboženskému učeniu a schopnostiam dávnych andských liečiteľov – kuranderov. V knihe, ktorá práve vychádza v slovenskom preklade Júlie Mackovovej, rozpráva o hľadaní podstaty ženskej sily a stratenej harmónie.
Podľa andskej tradície majú ženy mimoriadnu energiu, ktorá dokáže prinavrátiť svetu mier a rovnováhu. Príbeh mladej dievčiny Kantu je toho dôkazom. Je mladá, krásna a má mnoho záujmov. Žije v Cuzcu, kde trávi svoj život pokojne a bezstarostne. O učenie Pachamamy (Matky Zeme) ani o prírodných liečiteľov a šamanov sa nikdy nezaujímala, až kým nepredvídaná udalosť nenaruší jej istoty a neprevráti jej život hore nohami. Vtedy svoj odmietavý postoj k starým tradíciám nakoniec prekoná. Len stretnutie s kuranderom, indiánskym šamanom, a jeho prastarou múdrosťou ju dovedie k objaveniu obrovskej životnej energie, ktorú v sebe má, a k obnoveniu stratenej harmónie.
„Bolo mi vytýkané, že som feminista. Možno veru som, pretože pochádzam z kultúry, kde sú ženy veľmi dôležité. My, Andčania, sme pacifisti neuznávame kult vojny ani násilia a nemáme radi nespravodlivosť. Múdre ženy, ktoré som poznal, obohatili môj život, keď ma svojim príkladom naučili láske, porozumeniu, súcitu a viere v život. Preto ženy veľmi obdivujem, majú v sebe ľudskosť, trpezlivosť a veľa lásky nielen k svojim deťom a partnerom. Pozerajú do budúcnosti s optimizmom,“ hovorí rešpektovaný peruánsky spisovateľ.
Hernán Huarache Mamani sa narodil v andskej dedinke Chivay. Vyštudoval ekonómiu a profesijne sa jej venoval. Vážna choroba ho primäla vrátiť sa do rodnej dedinky. Lekári mu nedávali nádej na vyliečenie, napriek tomu mu však zdravie navrátil jeho otec, prírodný liečiteľ a šaman. Hernán potom celkom zmenil spôsob života a začal sa venovať liečiteľskému a náboženskému učeniu dávnych andských kuranderov. Stal sa jedným zo šíriteľov andskej tradície a tomuto poslaniu sa venoval až do svojej smrti v októbri 2013. Napísal niekoľko úspešných duchovných románov.
„Väčšina peruánskych spisovateľov sa zaoberá západnými témami a len málo z nás sa stará o šírenie kultúry našich predkov. Prekvapuje nás, keď vidíme, že o našej minulosti píšu západní spisovatelia, no ja chápem, že ich priťahuje naša kultúra,“ myslí si Hernán. „Hľadajú spôsob, ako ozdraviť svoju spoločnosť, pretože veľa myšlienok z andskej kultúry môže pomôcť zlepšiť život všetkých ľudí na svete, najmä žien, ktoré predstavujú polovicu populácie.“
