femme: Zdá sa, že všetci spisovatelia boli knihomoli už od detstva. Je to tak aj u teba?
Nata Sabová: Ako dieťa ZŠ som čítala rada a veľa, takže sa dalo povedať, že som vtedy bola knihomoľ. Na SŠ a VŠ a v neskoršom období som už mala na čítanie menej času, lebo som mala viac povinnností, ale keď sa dalo, vždy som si rada oddýchla pri dobrej knižke. Je to výborný relax. Láska ku knihám mi zostala doteraz, len mi je ľúto, že nemám na čítanie toľko času, ako by som chcela. Ale kým mi budú slúžiť oči, knižku z ruky určite nepustím.
femme: Ako si sa dostala k písaniu? Čo vôbec bol ten prvotný podnet, že napíšeš knihu. Prišlo to len tak zo dňa na deň? Jedno ráno si sa zobudila a povedala si si: Tak a dnes začínam písať knihu?
Nata Sabová: O nejaké písanie som sa pokúšala už ako tínedžerka, ale boli to len také smiešne pokusy, ktoré som potom vyhodila. Z tých čias sa mi zachovala len jedna poviedka pod názvom Petra a je pekne naivná. Odhadujem, že som ju napísala asi ako ôsmačka. Ale od nástupu na SŠ som sa venovala už len svojej profesii, čo bolo učiteľstvo.
Ku skutočnému písaniu som sa dostala až v r. 2009, keď ma rodinná tragédia vytrhla z učiteľského prostredia a zostala som doma so synom. Ako učiteľka som bola zvyknutá stále niečo tvoriť a vymýšľať, a to mi chýbalo. Tak som začala najprv písať blogy, na ktoré bol dobrý ohlas... až som napokon napísala aj celý román. Ale až koncom r. 2010 som sa ho odvážila poslať vydavateľstvám a v 2011 už vyšiel aj knižne.
femme: Tvoje knihy majú v sebe určitú dávku duchovna, fantasy a mystiky. Veríš v tento svet, vo svet medzi nebom a zemou?
Nata Sabová: Existuje veľa vecí, ktoré si nevieme vysvetliť, ale to, v čo ja verím, alebo neverím, nie je pre moje knihy dôležité, lebo v oblasti nadprirodzena do nich nedávam svoj osobný názor. Práve naopak, snažím sa k danej téme pristupovať čo možno najobjektívnejšie, čo znamená, že si k tomu zoženiem veľa študijných materiálov z rôznych uhlov pohľadu a rôznych názorov a potom z toho vyberám, čo sa mi hodí do knihy, a pretransformujem to podľa potreby príbehu. Pri štúdiu často narazím na nejakú novú zaujímavosť, ktorú sa potom tiež snažím v knihe použiť, ak sa dá.
femme: Čo ťa inšpiruje k písaniu? Osoba, správa, miesto, situácia...? Kedy sa ti najlepšie píše? V noci s pohárikom vína či cez deň so šálkou skvelej kávy?
Nata Sabová: Čokoľvek. Človek nikdy nevie, kedy a za akých okolností príde inšpirácia. Môžem niekde byť, niečo vidieť či čítať, niekto niečo povie... a inšpirácia je tu. A často to u mňa bývajú aj sny. Bohužiaľ, väčšina inšpirácií sa nevyvinie do knihy. Niektoré si nestihnem ani zapísať a už si na ne nespomeniem, iné mám aj zapísané v PC, ale nevyvinuli sa natoľko, aby to bolo na knihu. Ale stále mám dosť aj takých, z ktorých by mohla vzniknúť celá kniha, len, bohužiaľ, nemám na písanie veľa času.
A kedy píšem? Skrátka vtedy, keď sa mi dá a keď mám chuť. Musí to spĺňať obidva faktory, lebo niekedy je aj čas, ale nemám chuť písať. A inokedy mám veľkú chuť písať, ale nemôžem sa k tomu časovo dostať.
femme: V roku 2020 vyšla tvoja najnovšia kniha Bezmenná. V čom je iná ako tie predošlé?
Nata Sabová: Najprv poviem, v čom sa zhoduje s predošlými. Je to opäť príbeh o osudovej láske a sú v nej prvky mysteriózna. Ale na rozdiel od predošlých sa odohráva v minulosti, konkrétne v Uhorsku 13. storočia. Takže k prívlastkom ľúbostný a mysteriózny román môžeme pridať aj historický.
femme: Si veľmi akčná, čo sa týka písania. Máš už teraz nejaký nápad na novú knihu alebo budeš oddychovať a čerpať energiu na nový titul?
Nata Sabová: Joj, že veľmi akčná?! To možno platilo v minulosti, keď mi v r. 2011 – 2013 vyšli 4 knihy po sebe. Prvé dve v jednom roku preto, lebo kým som sa odhodlala tú prvú ponúknuť na vydanie, už som mala takmer dopísanú druhú. A potom vyšli každý rok jedna. Po 4. knihe som sa začala viac venovať ostatným slovenských autorom, písala som o nich blog, usporadúvala spisovateľské akcie... a veľmi ma to bavilo. Na vlastné písanie mi však už nezostal čas. A napokon sa tak zmenila moja rodinná situácia, že som sa musela ako spisovateľka stiahnuť úplne. Len sem-tam som napísala zopár vetičiek, takže v PC mám kadečo rozrobené, ale nedorobené. Z toho všetkého sa mi po rokoch podarilo vydať Bezmennú, ktorú sme už spomínali. No a momentálne sa sústredím na 2. diel Prekliatia, ktoré pre čitateľov vyšlo pod názvom Zuzanina skrytá tvár. Takže ak naň nasporím dostatok času a peňazí, hi-hi, tak vydám 2 knižky naraz – Zuzaninu skrytú tvár vo vlastnom revydaní a pokračovanie, ktoré má zatiaľ pracovný názov Petrov skrytý život. Drž palce, aby sa mi to podarilo ešte tento rok.
Nata Sabová: Plánuješ sa aj naďalej venovať písaniu románov, alebo ťa láka aj iný žáner?
Nata Sabová: No, nad písaním poézie ani neuvažujem, lebo na to nemám vôbec talent a neskutočne obdivujem všetkých poetov. Ja som od špiku kostí prozaička, dokonca aj ako recitátorka na školských súťažiach som si vyberala prevažne prózu. Takže, áno, zostanem pri románoch a zrejme v tom mysterióznom duchu. A o láske, pravdaže, tá musí byť. Ale mám rozpísanú jednu knižku, ktorá sa diametrálne odlišuje od ostatných a nie je to román. Je to vlastne taký humorný cestopis o putovaní skupinky 5 mladých ľudí po hradoch horného Považia, ktorý má byť doplnený komickými obrázkami. A práve tie sú problém, lebo mi ich nemá kto nakresliť. Pokusov o spoluprácu s niekým už bolo niekoľko a vždy do dopadlo bezvýsledne, takže sa asi budem musieť naučiť také obrázky kresliť sama, :D a to chce čas. Veľa času!
femme: Konzultuješ s niekým pri písaní črty, povahy či správanie postáv?
Nata Sabová: Mojimi prvými konzultantmi sú môj manžel a najstarší syn. Muž mi často povie, takto by to chlap nepovedal alebo to by neurobil... a už prepisujem. Syn mi zase pomáha v takých tých veciach, kde potrebujem mladícky pohľad na vec. A tiež má veľmi dobré oči na to, čo mi v knihe nesedí. Nie je to len o postavách, ale o čomkoľvek v knihe. Mala by si počuť, ako ma muž vycepoval, keď sa mu zdalo, že som až príliš brutálna alebo morbídna. On je totiž veľký ochranca mojich čitateliek – vraj: „Ony sú zvyknuté na tvoju peknú romantiku a nehu a ty im tam TOTO napíšeš?!!!“ A znova prepisujem. No a potom mám ešte aj okruh prvých čitateliek spomedzi kamarátok, ktoré mi takisto povedia svoje názory a rady. Človek si mnohé veci sám neuvedomuje, preto potrebuje aj pohľady niekoho iného. Keby kniha neprešla takýmito „korektúrami“, tak by som ju ani nevydala.
femme: Ktorú svoju knihu máš najradšej a prečo?
Nata Sabová: Jáááj, to je, akoby si sa ma spýtala, ktorého zo svojich synov mám najradšej. Ktorá matka (aspoň tá správna) by ti povedala len jedno meno svojho dieťaťa?! Samozrejme, že mám rada všetky svoje knihy rovnako, lebo sú ako moje deti. S láskou som ich písala, s láskou a obavami posielala do sveta... a vždy dúfam, že sa v tom svete uchytia. Zvláštny vzťah k jednej knihe mám hádam len v určitom časovom období, a to je vždy k tej poslednej, ktorej sa práve venujem. Chystám ju na vydanie, pripravujem krst... atď. Ale to neznamená, že tie ostatné mám vtedy menej rada. Je to, ako keď sa narodí dieťa, tiež musíte novorodeniatku venovať viac času než tým odrasteným. Takže nie, nemám niektorú zo svojich kníh najradšej, ale čo sa týka čitateliek, tie si spomedzi nich môžu pokojne vybrať tú svoju naj.
femme: Ako oddychuješ po písaní? Čo máš rada?
Nata Sabová: Nie po písaní, ale ako oddychujem všeobecne. Lebo písanie je pre mňa tiež oddych. Ale je to len jeden z mnohých koníčkov, preto mu nevenujem toľko času, koľko možno iní moji kolegovia. Ďalším mojím veľkým koníčkom je maľovanie. Väčšinou maľujem obrázky vyrezané z dreva podľa vlastných návrhov. Tomu zase predchádza práca na PC s Photoshopom, v ktorom si pripravujem návrhy. Práca s PC je ďalší môj koníček. Buď si v ňom niečo spracúvam, trebárs niečo z toho, čo som študovala, alebo nejaké vlastné poznámky, alebo triedim fotky a vyrábam rodinné albumy... atď. Rada chodím aj po historických pamiatkach a do prírody... Mám veľa koníčkov a tááák málo času.
Zdroj foto: Súkromný archív Nata Sabová
