Úryvok z novely Utrpenie starého kocúra „Peter vie, že nech dnes o Vilovi napíše čokoľvek, bude sa za to hanbiť. Nikdy mu nebolo celkom jedno, čo po sebe zanechá na papieri. No v duchu počíta s krátkou pamäťou svojej čitateľskej obce, počíta s tým, že si všeličo môže dovoliť, všeličo sa mu prepečie. Vie, že napriek mladému veku je už istou autoritou. Má moc strhať knihu, preto sa ho niektorí boja, aj keď sú na neho nahnevaní. Ale čo má napísať teraz o Viliamovi tak, aby sa nemusel hanbiť? O mŕtvych len dobre alebo – veď mŕtvi to už čítať nebudú. No Peter má čoraz intenzívnejší pocit, že Viliam mu naozaj nakúka cez plece, že sa vyžíva v tom, ako si Peter nevie dať rady, a nevie sa dočkať, ako ho poriadne vysmeje. Nech už, preboha, príde tá Gabika, aby jej mohol posunúť všetko, čo by mal urobiť on.“ Prečítajte si úryvok z knihy Jany Juráňovej Utrpenie starého kocúra.
Úryvok z knihy Naničhodnica „Dorotkin muž Eliáš zapálene gestikuluje a modeluje zo vzduchu lepšie usporiadanú spoločnosť, ktorú ako politik nikdy neuskutočnil. Veď všetci chápu, že robil, čo mohol, no realita bola ťažšia a náročnejšia a on svojím étosom nemohol ako zázračným mečom rozsekať na márne kúsky všetok ten marazmus. Niekedy nahrávajú videjko u nich doma. Dorotka im vtedy pripraví kávu a chlebíčky.“ V rámci príprav na utorkové podujatie si môžete prečítať aj úryvok z najnovšieho románu Jany Juráňovej Naničhodnica.
