V dnešnej dobe, kedy sa kladie veľký dôraz na udržateľnosť a harmóniu s prírodou, je moderný spôsob poňatia záhrady v popredí záujmu. Odvážnym spojením inovatívneho dizajnu a ekologických princípov ponúka takéto záhradníčenie úplne nový pohľad na životné prostredie okolo nás. „Tento nový trend odráža potrebu prepojiť estetiku s funkčnosťou a zároveň rešpektovať prírodné procesy. Moderná starostlivosť o trvalkové záhony znamená vytvárať prostredie, ktoré podporuje biodiverzitu, udržateľnosť a ľudskú pohodu,“ hovorí David Benda, odborník z oddelenia záhrady v projektových marketoch Hornbach. Vďaka ľahkosti a efektívnemu kvitnutiu trvaliek dokážeme do záhrady dostať premenlivosť, farbu, vôňu a bohatstvo tvarov.
Modelovanie úrovní záhonu
Krásny trvalkový záhon sa väčšinou skladá z niekoľkých výškových úrovní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Dôležité je nezabúdať na spodnú úroveň podlahovej krytiny, kam patria rastliny tvoriace akýsi zelený koberec. Tým chránia pôdu pred nadmerným odparovaním vody a minimalizujú množstvo buriny, takže vám šetria čas strávený prácou na záhrade.
Solitéry sú rastliny tvoriace kostru záhonu a majú výraznú architektúru, v záhone ich býva menej. Patria sem napríklad Kostrava atlasská alebo Astra krovitá.
Skupinové rastliny tvoria hlavnú masu záhonu, vypĺňajú miesto medzi kostrovými rastlinami. Môžu sa dávať do skupiny rovnakého druhu alebo sa môžu premiešať s ostatnými skupinovými rastlinami. V záhone sú väčšinou rozmiestnené po celej ploche. Zástupcom tohto druhu je napríklad Ostrevka a Šalvia hájna.
Výplňové rastliny vo výsadbe príliš dlho nevydržia, napriek tomu sú veľmi dôležité pre prvé dva alebo tri roky od založenia, pretože sú to rýchlo, pekne a dlho kvitnúce rastliny. Do tejto kategória sa radia napríklad Železník argentínsky či Ľan trváci.
Funkciou pôdopokryvných rastlín je predovšetkým zakryť pôdu, vytvoriť najnižšiu úroveň v záhone a uzavrieť plochu. Umiestňujú sa predovšetkým k okrajom záhonov, nie je však podmienkou, aby ostatným rastlinám určili rámec. Patria sem napríklad Lipkavec marinkový alebo Zbehovec plazivý.
Použitie miestnych druhov a podpora biodiverzity
V rámci moderného prístupu k záhradám sa k pestovaniu trvalkových záhonov často pristupuje s ohľadom na udržateľnosť a biodiverzitu. To znamená preferenciu domácich druhov trvaliek, ktoré sú adaptované na lokálne podmienky, čo nielen znižuje potrebu intenzity práce, ale tiež podporuje miestne ekosystémy. Také rastliny poskytujú potravu a útočisko domácim druhom živočíchov ako sú včely, motýle či vtáci.
Minimalizácia chemikálií
Aktuálne sa preferujú prírodné metódy starostlivosti, ktoré minimalizujú použitie chemických hnojív a pesticídov. Tie sa na prvý pohľad zdajú byť efektívnym a rýchlym riešením. Keď sa ale pozrieme na spôsob ich fungovania, zistíme, že bolestivý zásah nezasadíme len patogénom, ale aj pôde. Namiesto toho sa používajú organické hnojivá, uplatňuje sa návrat ku kompostovaniu a volia sa prirodzené metódy ochrany rastlín. Ako ale so škodcami a chorobami bojovať, keď sa objavia? „Prírodná ochrana je bezpečná a často z dlhodobého hľadiska dokonca účinnejšia cesta. Stačí rozpoznať stratégiu patogénov, dbať na prevenciu a v prípade napadnutia sa brániť cieleným prostriedkom, ktorý zvyšku záhrady neublíži,“ hovorí David Benda z Hornbachu.
Zavlažovanie efektívnymi metódami
Starostlivosť o trvalkové záhony zahŕňa efektívne zavlažovacie metódy, ako sú dažďové záhradné systémy, mulčovanie a správne plánovanie závlahových intervalov. To pomáha minimalizovať straty vody a podporuje zdravý a udržateľný rast rastlín.
Manuálna údržba
Dôležitou súčasťou pestovania trvalkových záhonov je tiež pravidelná úprava a rez rastlín, aby sa udržala ich kompaktná forma a zabránilo sa ich nadmernému šíreniu. To zahŕňa odstraňovanie odkvitnutých kvetov, skracovanie stoniek a pletie rastlín.
Viac informácií nájdete na: www.hornbach.sk
Pridajte sa k nám na Facebooku – https://www.facebook.com/HornbachSK
Zdroj foto: HORNBACH
