Magická sila kameňov
Slovo mágia pochádza z gréckeho a slova znamená kúzlenie. V dávnej minulosti ľudia verili, že krásne drahé kamene môžu ovplyvniť ich osud. Podoby uctievania sú také rôzne a zvláštne ako samé kamene.
Práve šamani, čarodejníci a kňazi boli prví, ktorí upozorňovali na spojenie človeka a kameňa. Pôvodní obyvatelia Peru uctievali bohyňu a jej symbolom nádherný smaragd. V období jej sviatku, obyvatelia prinášali do jej svätyne rôzne veľkosti tohto kameňa.
Aj v súčasnej dobe na človeka ako prvé zapôsobí sfarbenie kameňa. Najintenzívnejšie pôsobia rôzne sýte odtiene farieb červenej, modrej, zelenej a o niečo menej žlté minerály a horniny. Výnimku tvorí diamant, ktorý zastupuje transparentné kamene.
Vedci zistili, že farba minerálov závisí na usporiadaní iónov v krištáľovej mriežke; tieto ióny prenášajú svoje elektróny a tým narušujú štruktúru krištáľu. Rôzne stopové prvky kovu (železo, meď, mangán, chróm a lítium) ovplyvňujú energiu krištáľov. Napríklad rubín dokáže vyžarovať sústredený zväzok lúčov synchrónne z celého objemu. V historických prameňoch sú zmienky o podivuhodných korunách a šperkoch, ktoré boli ozdobené drahými kameňmi ako sú rubíny či diamanty a dokázali zmeniť psychiku svojho nositeľa.
Laserový lúč je neviditeľný, ale jeho vlnové dĺžky umožňujú hlboký prienik do živého tkaniva. Tohto žiarenia je schopný alexandrit, V dnešnej dobe sa alexandritový laser používa v technike na určenie teploty a tlaku plynu, je umiestnený vpredu na lietadle a slúži na upozornenie pilotov pred turbulenciami. Niektoré „magické“ vlastnosti minerálov (karneol a jantár) súvisia s ich reálnou rádioaktivitou. Karneol posilňuje organizmus, ale neodporúča sa nosiť trvale.
AMULETY A TALIZMANY
Mnohé generácie ľudí verili a veria aj dnes, v silu kameňov v podobe amuletov a talizmanov. Určenie jednotlivých magických symbolov je rôznorodé. Amulety majú chrániť svojho majiteľa od vonkajších negatívnych vplyvov, posilňovať a rozvíjať pozitívne vlohy a prebúdzať skryté rysy. Talizmany by mali udržiavať povahu v harmónii, ale nemajú moc v človeku rozvíjať vlastnosti, ktoré mu chýbajú.
Kamenné amulety sa odjakživa používali pri rituáloch, panovníci si pripevňovali amulety na odev, rovnako ako osvietené osoby a cirkevní hodnostári na celom svete. Obľúbene boli aj medzi pospolitým ľudom a slúžili aj na ochranu zvierat. Napríklad v Perzii sa vešali kúsky tyrkysu na uzdu, sedla alebo hlavy koňa. Vsadzovali sa do drahých kovov. V starom Egypte verili, že dlhovekosť prináša obraz korytnačky a blahobyt skarabeus. Z lazuritu, karneolu, chalcedónu a tyrkysu sa vyrezávali amulety v podobe ibisa, paviána, žaby, hada a pod.
V dobe križiackych výprav mnohí bojovníci nosili na ochranu prsteň s granátom. Počas stredoveku a začiatkom novoveku moreplavcov chránili amulety z akvamarínu a chalcedónu pred stroskotaním a smrťou. V modernej dobe od polovice 19. storočia viera v amulety nevyprchala. V Rusku sa amulety a talizmany nazývali „oberegy“ a slúžili na ochranu pred urieknutím, ohňom, vodou a morom. Perla sa považovala za talizman dlhovekosti a blahobytu, amulet z ónyxu búrky, blesky a životné nepríjemnosti. Zlatisté perly jantáru sa dávali nevestám pre šťastie, náhrdelníky s jantáru nosili dojčiace matky, ktoré mali chrániť pred chorobami matku aj dieťa.
ZAUJÍMAVOSTI
Mnohé zo šperkov skrývajú „smrtiace“ tajomstvo. Potvrdzujú to rôzne legendy o smrtiacich pokladoch. Z generácie na generáciu sa posúvala informácia o nebezpečnosti drahého kameňa, ktorý prevyšuje 10 karátov a zle zbrúsených veľkých briliantoch, ktoré „vyvolávali vojny“ a „zabíjali panovníkov“.
Legenda o modrom diamante
Do Paríža sa dostal z Indie v roku 1668. Modrý diamant mal 115 karátov a kúpil ho francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Dvorný klenotník S.Piteauho ho vybrúsil do trojhrannej pyramídy o 68 karátov. Práve táto forma bola podľa niektorých parapsychológov príčinou nasledujúcich úmrtí a nešťastí. V roku 1715 si ho prvýkrát pripol Ľudovít XIV. na žabó (jabot) a o sedem mesiacov umrel. Ľudovít XV. Ho dal vsadiť do kríža rádu Zlatého rúna , ktorý nosil ale tešil sa z neho len o päť rokov. Neskôr ho nosili známe ženy grófka Du Barry, kňažná de Lamballe a kráľovná Mária Antoinetta, ktoré počas francúzskej revolúcie boli zavraždené.
„Prekliaty diamant“ bol v roku revolúcie 1789 ukradnutý a po určitom čase sa objavil u holandského klenotníka W.Falsa. Ani ten si ho veľmi neužil, pretože mu ho ukradol syn a on žiaľom za ním umrel. Akoby tragédií nebolo dosť, syn utrápený výčitkami radšej spáchal samovraždu utopením. Modrý diamant v roku 1820 získal anglický monarcha Juraj IV., ktorý po krátkej dobe prepadol duševnej chorobe.
Akoby po týchto udalostiach konečne nastal pokoj. Diamant v roku 1830 kúpil za minimálnu cenu bankár G.F. Hop a diamant zostal v ich rodine až 70. rokov. Posledné útočisko modrý kameň našiel v USA, vtedy sa v roku 1958 stal vlastníctvom Smithosonového inštitútu.
