Vianočné sviatky, ktoré nahradili pohanské oslavy zimného slnovratu a v kresťanských krajinách sa slávia približne od 4. storočia, majú viacero symbolov. Najrozšírenejším vianočným symbolom kresťanov je zdobený stromček, ktorý sa v Európe objavil začiatkom 17. storočia. K prvým oblastiam vianočných stromčekov patrilo, podľa záznamov, dnešné Nemecko. Najskôr nimi boli smreky, potom tiež jedličky a borovice. V kronike sa píše: "Na Vianoce si ľudia postavia v izbe jedličku a vešajú na ňu jabĺčka, oblátky, pozlátky a cukrovinky." Jabĺčka boli v tom čase nielen ozdobou, ale aj darčekom. A keďže jabloň je oddávna symbolom života, zdobila štedrovečerný stôl aj kvitnúca jabloňová halúzka.
U nás sa prvé vianočné stromčeky objavili začiatkom 19. storočia, a to v západnej časti Slovenska. V počiatočnom období však boli tieto stromčeky - v kúte alebo v strede miestnosti - zavesené vrcholcom k zemi.
V niektorých oblastiach Európy sa vianočný stromček neujal a symbolom Vianoc sa stala kytica imela alebo ihličnanov. Tento zvyk pravdepodobne nadväzuje na rímsku tradíciu prinášať domov v čase vianočných a novoročných sviatkov olivové vetvičky.
V Anglicku napríklad vešajú zväzky imela po jednotlivých miestnostiach, pričom sa dodržiava milý zvyk, že kto sa pod imelo postaví, musí sa dať pobozkať. Ďalší (hlavný) kresťanský symbol Vianoc je betlehem. Zakladateľom tradície zobrazovania Svätej rodiny sa stal František z Assisi, ktorý zostavil v roku 1223 živý Betlehem vo svojej kaplnke v Porciunkule. Na Slovensku sa tvorba betlehemov začala rozvíjať koncom 18. storočia. Adventný veniec je pravdepodobne najmladším symbolom Vianoc (cca 140 rokov). "Vynašiel" ho Heinrich Wilhelm, zakladateľ sirotinca v Hamburgu. Mimoriadnej obľube sa tešil po prvej svetovej vojne.
V posledných rokoch si ako symbol Vianoc získava stále väčšiu obľubu takzvaná vianočná ruža alebo vianočná hviezda (Euphorbia pulcherrima). Pred asi 150 rokmi ju objavil v Mexiku americký veľvyslanec Poinsett (podľa ktorého má aj oficiálne pomenovanie - poinsettia). Divo rastúce rastliny s vencom jasnočervených listov na vrcholci Poinsetta natoľko zaujali, že ich začal pestovať vo svojich skleníkoch v južnej Karolíne. Dnes sa pestujú po celom svete.