... kde sa mešťania už začiatkom decembra zvyčajne od začiatku adventu pripravovali na Vianoce. Okrem upratovania svojich príbytkov, prášenia kobercov, umývania okien sa celé rodiny tešili napríklad na prechádzky na adventných vianočných trhoch, kde si pochutnali na špecialitách bratislavskej kuchyne – bratislavských rožkoch, punči, čaji s medom, varenom vínku, či pečenej kačici. Gazdinky si vybrali voňavé korenie, ktoré potom použili pri pečení vianočného pečiva. Starostliví oteckovia vyberali tú správne veľkú jedličku, ktorú si vyhliadli buď na trhu priamo v meste, alebo tí romantickejší sa dohodli v rámci nedeľnej rodinnej vychádzky na Železnú studničku s horárom a pred Vianocami si prišli vyzdvihnúť ten svoj správny stromček, ktorý potom robil radosť celej rodine.
Vianočné ozdôbky sa v minulosti vyrábali doma, v dievčenských školách žiačky vyrábali pôvabné ozdoby už od novembra z lesklého papiera, alebo šili vianočné ozdoby z látky a dozdobovali ich umeleckou výšivkou. Začiatkom 20. storočia už bolo dostať aj v Bratislave sklené ozdoby na vianočný stromček a to nielen klasické vianočné gule, ale napríklad z fúkaného skla to mohli byť vtáčiky, či iné zvieratká, alebo roztomilé figúrky. Objavovali sa aj čokoládové ozdoby, ktoré si však mohli dovoliť len majetnejšie rodiny. Stromček bol ozvláštnený kolekciami voskových sviečok v tvaroch od výmyslu sveta – či to už boli voskové maľované čižmičky, lodičky, kačičky, mešce s peniazmi a pod. Stromček bol čo najväčší takže často siahal od stropu až po zem a zaberal polovicu izby. Nesmel pod nim chýbať veľký betlehem.
Od roku 1896 sa aj v Bratislave prvý krát rozžiaril veľký vianočný stromček na námestí pred mestským divadlom. A na stromčeku žiarili stovky elektrických svetielok. Počas adventu sa dnes v prímestských častiach Bratislavy, ale v minulosti to boli samostatné obce (Rača, Vajnory, Lamač, Dúbravka, Petržalka) konali zabíjačky, vypekali sa koláče, piekli sa domáce oblátky, stáčalo sa mladé vínko a pripravoval sa adventný veniec, ktorý prenikol na Slovensko až v 30-tych rokoch 20. storočia z Nemecka, z protestantského prostredia. V adventnom období chodili Bratislavčania na ranné sväté omše – na roráty. Vstávalo sa na ne už pred brieždením, ľudia sa vydávali na cestu do kostola teplo oblečení, svietili si na cestu lampášmi, a v kostoloch sa zapaľovali sviečky ako symbol očakávania narodenia Spasiteľa.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc boli vianočné betlehemské hry, ktoré sa v Bratislave hrávali už od 15.storočia, najmä pod vedením rádu františkánov a jezuitov, ktorí nacvičovali žiacke predstavenia predvádzané v kostole alebo na námestí.
Dr. Katarína Nádaská je autorkov knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch
Vydala Fortuna Libri, 2012, ilustrácie Martin Kellenberger, 328 strán.
Zdroj foto: Bratislava v 16. storočí - Wikipedia
