Išlo o stĺp či dlhú tyč, pomocou ktorej sledovali postupujúci tieň. Pri rovnodennosti Slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe, vtedy zobrazuje tieň priamku a nie hyperbolu. Jarnú rovnodennosť uctievali odpradávna naši predkovia na celom svete, popri Slovanoch to boli Kelti, Germáni, Gréci, Rimania aj Máyovia. Ako presne prebiehali tieto oslavy dnes určite nevieme potvrdiť, ale podobnosť zvykov z rôznych slovanských zemí pretrvávajú až do dnešných dní.
Morena
Tradíciu vynášania Moreny, nájdeme skoro medzi všetkými Slovanmi. Jej názov je najpravdepodobnejšie odvodený od slovného základu mar – mor, čiže smrť. Tento rituál predstavoval ukončenie zimy a uvítanie dlho očakávanej jari. Figurína Moreny symbolizovala, okrem toho symbol smrti, chorôb, biedy a všetkého zlého, čoho sa chceli zbaviť.
Voda, oheň...
Veľmi dôležité boli tzv. očisťovacie rituály, ktoré mali pôsobiť proti chorobám a vykonávali sa na sútokoch niekoľkých prameňoch. Pri takejto očiste sa ľudia kúpali nahí a kúpeľ musel prebehnúť mlčky. Ide o veľmi starý zvyk, ktorý bol v stredoveku, zo strany cirkevných hodnostárov potlačovaný, pretože ho opovažovali za kacírsky a pokus a o čarovanie. Gazdinky okrem očisty tela a ducha riadili aj svoju domácnosť; a toto sa prenieslo aj do dnešných dní, vo forme jarného upratovania.
Ohne zohrávali v živote našich predkov dôležitú úlohu a tak nechýbajú ani v neskoršom kresťanskom období. Na Bielu sobotu sa zapaľoval nový oheň, na ktorom sa pripravovalo jedlo. Zvyšky starého oleja z lámp sa pálili pri kostoloch - tento oheň sa nazýval Judášov oheň. Uhlíky z nového ohňa, ktorým sa doma svietilo a zapaľoval sa ním aj paškál, si nosili ľudia domov, aby ochránili príbytok pred búrkou.
Vajíčko
Vajíčka boli pre našich slovanských predkov symbolom životnej sily, obnovy, života, znovuzrodenia, ale aj smrti. Od 7. do 11. storočia sa vkladali do hrobov k mŕtvemu a boli farbené alebo ornamentálne ozdobené. Dokumentujú to archeologické pamiatky z obdobia Veľkej Moravy. Že sa jedná o prastarý zvyk, dokladá aj nález zlatého vajíčka v hrobe z kráľovského pohrebiska v starosumerskom Uru (dnešný Irak). Podobné nálezy sa však našli aj v egyptských, etruských, gréckych a rímskych pohrebiskách.
Svoj význam a magickú funkciu spĺňali len plné farbené vajíčka. Až 20. storočie prinieslo vyfukované vajíčka. Červená farba bola tradičnou farbou, nakoľko bola symbolom krvi, životnej sily, ohňa a zrelých plodov, ktoré sú typické pre život a lásku.
Kraslice patria k najcharakteristickejším symbolom veľkonočných sviatkov a príchodu jari. Prvé kraslice pochádzajú zo 6.-5. storočia p.n.l.
- Vajce je známe ako symbol života a životnej sily; v minulosti sa spájalo s kultom slnka, ale aj kultom zomrelých.
- Najstaršie kraslice boli nájdené v Taliansku. Išlo o pštrosie vajcia pomaľované rhodoskými, iónskymi a cyperskými motívmi.
- Vajcia a zobrazenia vajec boli súčasťou rímskych a gréckych hrobov; maľované hlinené vajcia a mramorové vajcia sa našli aj v etruských mohylách a hroboch prvých kresťanov.
- Maľovaním vajec sa zvýrazňovali ich pôvodné vlastnosti, preto sa na maľovanie používali sýte farby života: zelená, červená a hlavne žltá.
- V našich oblastiach sa pojem kraslica objavuje v 14. storočí.
- Ešte donedávna bolo u nás vajce súčasťou niektorých rodinných obradov: dávalo sa do prvého kúpeľa dieťaťa, aby bolo zdravé a krstné mamy obdarovávali svoje krstňatá pri narodeninách kraslicami.
- Vajcia mali dôležitú funkciu aj pri "magickej podpore" budúcej úrody: hádzali sa do siatin, zakopávali sa pod "maňúškový" prút. Na Morave sa škrupiny z maľovaných vajíčok zahrabávali pod kvetiny, aby začali čo najskôr kvitnúť.
- Slovanský zvyk vešať počas veľkonočných sviatkov vyfúkané maľované vajíčka do stredu izby alebo nad stôl, mal zabrániť pôsobeniu nečistých síl.
- Na Morave boli kraslice aj "zmierovacím prostriedkom": posielali sa po deťoch ako symbol zmierenia nahnevaným susedom.
- Zvyk odmeňovať kraslicou veľkonočnú polievačku a šibačku pretrval u nás dodnes...
