1. Francúzsko
Ako vyzerá Veľká Noc vo Francúzsku? V meste Haux sa na námestí podáva obrovská omeleta vyrobená zo 4 500 vajec. Na tejto omelete si vedia skvele pochutiť veľkí aj malí. A ako vznikla táto tradícia? Keď Napoleon a jeho armáda cestovali cez juh Francúzska, zastavili sa v malom mestečku na omeletu. Napoleonovi sa natoľko omeleta páčila, že nariadil mešťanom, aby si vzali všetky svoje vajcia, čo doma mali a na druhý deň vytvorili obrovskú omeletu pre jeho armádu.
2. Švédsko
Veľká noc vo Švédsku vyzerá ako Halloween u nás. Deti sa obliekajú za veľkonočné čarodejnice s dlhými sukňami, farebnými šatkami a ich tváre sú pomaľované červenými farbami, idú z domu do domu vo svojich štvrtiach v nádeji, že dostanú sladkosti.
3. Korfu, Grécko
Na Korfu sú veľmi zaujímavé tradície „Hádzanie hrncov“. Táto tradícia sa koná v sobotu ráno a na svoje si prídu najmä detičky. Tie radi všetko a všade hádžu a hádzanie z okna, to je to pravé orechové. A tak na Veľkú Noc na Korfu lietajú z okien hrnce, panvice a iné hlinené nádoby. Niektorí hovoria, že zvyk hádzať hrnce z okna víta jar. Iní hovoria, že zvyk pochádza od Benátčanov, ktorí na Nový rok vyhadzovali všetky svoje staré veci.
4. Bermudy
Veľký piatok oslavujú miestni obyvatelia púšťaním šarkanov, jedením koláčov a buchiet. Ako vznikla táto tradícia? Hovorí sa, že keď miestny učiteľ mal ťažkosti s vysvetlením Kristovho vzostupu do nebies svojej triede, urobil šarkana, tradične tvarovaného ako kríž, aby ilustroval Vzostup. A tak malí Bermudčania milujú Veľkú noc, ktorá je plná zábavy a koláčov.
5. Nemecko
Kým v mnohých krajinách sú veľkonočné vajíčka skryté a deti ich hľadajú, v Nemecku sa veľkonočné vajíčka hojdajú na stromoch v uliciach a záhradách.
6. Slovensko
Baranček, bahniatka, kraslice, zajačik a kríž. Kedysi sa kraslice farbili väčšinou na červeno, aby tak pripomínali Ježišovu krv a nikdy sa nemaľovali na modro, pretože to charakterizovalo smútok.
Veľkonočný pondelok je sviatok všetkých mužov malých a veľkých mužov, ktorí musia vyšibať a obliať svoje ženy. Je to symbol prichádzajúcej jari a zdravia, ktoré im má potom vydržať počas celého roka.
Prípravy vrcholia vo Veľkom alebo Svätom týždni, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, pokračuje Modrým pondelkom, Sivým utorkom, Škaredou stredou, Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom, Bielou sobotou, Veľkonočnou nedeľou a končí Veľkonočným pondelkom.
Na zelený štvrtok sa naši predkovia umývali rannou rosou ešte pred východom slnka, aby boli po celý rok zdraví. Do dnešného dňa sa zachovala tradícia prípravy zeleného jedla, ktoré predstavuje zdravie a vitalitu. Najpopulárnejšie sú brokolica, žihľava, kel, alebo kapusta. Takže už asi aj viete, čo budete mať na obed.
Na Veľký piatok sa ľudia kúpali po krk ponorení v potoku, aby boli zdraví po celý rok zdraví. Ženy verili, že po umytí bude ich pleť očarujúco krásna a jemná, ba dokonca, že im vlasy budú rýchlejšie rásť. Bolo zakázané siať a orať, dokonca nikto nesmel nič robiť na záhrade. Tento deň je v kresťanstve symbolom ukrižovania Ježiša Krista.
Biela sobota je vždy v znamení veľkého upratovania. Dôležité je mať doma poriadok a končiť s prípravami na hodovanie. V tento deň sa pripravovali obradné jedlá predovšetkým z mäsa a pálili sa tzv. judáše. Spaľovaním ohňa zo starého roka sa zbavovali všetkého zlého a zakladal sa v domácnosti nový oheň.
Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti, veselia a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Tradovalo sa, že tomu, kto sa prvý vráti z omše domov, ako prvému dozrie úroda na poli. Stôl hojnosti pripomínal štedrovečerný stôl. Ak ste si mysleli, že naši predkovia zvyšky z posvätných jedál (škrupiny z vajec, kosti) vyhadzovali, ste na veľkom omyle. Zakopávali ich na poli, primiešali do potravy zvieratám alebo spálili v peci.
Veľkonočný pondelok je časom zábavy, kúpačky alebo šibačky. Voda je oddávna symbolom zdravia, krásy a mladosti. Šibačka korbáčom z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je pokračovaním starej tradície roľníckych rodín. Bitie zeleným prútikom malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rast, hojnosť, a hlavne zdravie.
7. Anglicko
Anglicko má množstvo rôznorodých zvykov, ktoré sa menia od jedného kraja k druhému. Napríklad sa často počas Veľkej noci tancuje ľudový tanec, ktorého názov je „Morris dancing“. Tanečníci sú sprevádzaný hudbou, majú krokovú choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou. V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď sú ľudia požehnávaní posvätným olejom, a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu, teda peniaze.
8. Nórsko
Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“, čiže Veľkonočný zločin. Nie, nepáchajú sa vtedy vo veľkom vraždy či lúpeže. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo trilery a pozerá v televízii detektívne seriály alebo filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín. Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide o reklamu. Časť rodín odchádza cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách, kúsok od lyžiarskych svahov.
https://www.ytravelblog.com/easter-celebrations/
https://www.rd.com/culture/easter-traditions-around-the-world/
