Právo prvej noci...

"Ius primae noctis" (právo prvej noci) bol pôvodne defloračný obrad panny kmeňovým čarodejníkom. V primitívnych spoločnostiach sa totiž defloračná, menštruačná a popôrodná krv považovala za nebezpečnú - verilo sa, že súvisí so zlými silami. Deflorácia panny preto patrila do kompetencie čarodejníka, ktorý mal takpovediac licenciu na obcovanie s duchmi. No a v prípade znepriatelenia zlých síl, od ktorých pannu deflorovaním očistil, bol schoný vykonať nevyhnutné ochranné úkony zmierenia.

V čase počiatkov formovania párovej rodiny sa pohanský zvyk práva prvej noci (splácanie dlhu božstvám) realizoval už iným spôsobom - nevesta sa počas svadobnej noci oddávala všetkým mužom rodu. Neskôr sa táto "svadobná ochranná promiskuita" zredukovala len na jedného muža (s výnimkou manžela, samozrejme).

Ďalšie "zrenie" práva prvej noci smerovalo k moci a celkom cudzím mužom - feudálnym pánom a cirkevnej vrchnosti. Feudálni páni tak v ranom stredoveku (hlavne v románskych krajinách) na seba prevzali funkciu čarodejníka (či kňaza) a "chránili" užívaním práva prvej noci všetky panny z radov poddaného ľudu.

Cirkev sa však stále intenzívnejšie snažila zvyk práva prvej noci zlikvidovať. Rozhodla sa preto nahradiť ho poplatkami. Bolo to účinné a pôvodné "pohanské vykupovanie sa" postupne získalo rozličné označenia: hanebný groš, panenská daň a podobne. "Panenský poplatok" hradil ženích príslušnej vrchnosti a prostredníctvom tejto úhrady si pre seba vlastne zabezpečil právo prvej noci.