Nasledujúci príbeh sa objavuje v menších obmenách dodnes, ale vo waleskom folklóre si vydobyl dôležité miesto a zostáva inšpiráciou mnohých piesní.
Aj na našom území dodržiavame rôzne svadobné zvyky, ktoré sú staré alebo súčasné. Jedným z nich je aj únos nevesty, ktorý sa najviac asi približuje podivnému svadobnému zvyku vo Walese.
Kedysi sa vo Walese dodržiavala tradícia, pri ktorej sa ráno v deň svadby nevesta vybrala ukryť na neznáme miesto, mimo jej dediny. Priatelia ženícha ju podľa tradície hľadali a bezpečne priniesli jej milému naspäť, pretože až potom mohla svadba pokračovať.
Tragický príbeh Rhys a Menir
Dedinka Nant Gwrtheyrn je ukrytá pod troma vrcholkami hôr na poloostrove Llyn v severnom Walese, kde kedysi žili milenci Rhys a Menir. Toto osamelé miesto bolo prístupné len po mori. Práve pre túto ťažkú dostupnosť, v údolí sa po dlhé obdobie nachádzali len tri farmy. Preto niet divu, keď sa v jednej z nich narodil chlapec a v druhej dievča, že ich spoločná budúcnosť sa dala ľahko predvídať.
Tak tomu bolo aj v prípade Rhysa a Menir, ktorí si boli súdení. Ráno v deň ich svadby sa mladá Menir obliekla do dlhých svadobných šiat, do vlasov si zaplietla lúčne kvietky, na hlavu si pripevnila svadobný čipkovaný závoj a za šera, keď ešte všetci spali, opustila rodnú obec. Mladá deva smerovala k úpätiu vysokej hory v nádeji, že sa za malú chvíľku skryje v tieni mohutnej hory Eifl. Cesta, ktorou sa uberala bola plná ostrých kameňov a skál. V diaľke však zočila ohromný dub, pri ktorom ju Rhys prvýkrát pobozkal a ona mu dala do dlane kvietok, ktorý odvtedy nosil stále pri sebe. Opatrne obišla robustný, starý dub s puklinou v kmeni. A rozhodla sa práve v pukline stromu skryť, pretože ju opanovala vôňa dreva z vnútra.
Medzitým sa priatelia ženícha vybrali hľadať nevestu, aby svadba mohla pokračovať. Jej skrýša však bola taká dokonalá, že sa po niekoľkých hodinách márneho pátrania vrátili naspäť s hanbou, že ju nedokázali nájsť. Rhys najskôr zľahčoval situáciu vyzdvihovaním svojej nastávajúcej, že je okrem krásy obdarená aj dôvtipnosťou a šikovnosťou, keď ju nenašli. Preto sa ju vybral hľadať sám. Hodiny blúdil známou krajinou, ale svoju drahú nenašiel.
V pátraní po nej pokračoval mesiac za mesiacom, ale bez výsledku. Po pól roku hľadania, pomaly začal strácať zdravý rozum...
V deň výročia ich „svadby“ sa rozhodol uctiť jej pamiatku. Vydal sa z ich rodného údolia rovnakým smerom ako pred rokom. Počasie mu však neprialo, silný vietor prihnal mohutné búrkové mraky. Rhys však pokračoval k úpätiu hory, pretože ho tam tiahla neznáma sila. Svetlo blesku ožiarilo nebo a on v diaľke zbadal veľký dub, ku ktorému sa vybral. Myseľ sa mu zrazu vyjasnila a už vedel, kde sa vtedy Menir schovala. Bolo to na mieste, kde mu jeho milá poprvýkrát venovala kvietok z lásky. Klesol na kolená pred dubom a po lícach mu stekali slzy. Ďalší blesk udrel blízko neho a až ten posledný, rozťal bútľavý kmeň duba a odhalil úbohé telo Menir. Prudká bolesť, ktorú pocítil, jeho srdce viac nevydržalo. Nešťastní snúbenci aspoň po smrti zostali v milostnom objatí...
