Hlavné mesto: Teherán. Rozloha: 1.648.000 km štvorcových. Počet obyvateľov: 60.694.000. Mena: rial (1 USD = 1.755 rialov). Úradný jazyk: perzština (ďalšie používané jazyky: azerbajdžančina, kurdčina, balúčtina, turečtina, arabčina). Forma štátu: islamská prezidentská republika. Náboženstvo: moslimské (95 %), bahaiské.
Dnešný Irán je jadrom bývalej Perzskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Stredozemného mora až po Indiu, a ktorej história má dvaapoltisíc rokov.
Iránsku krajinu tvoria v prevažnej miere púšte a polopúšte, predurčené na kočovné pastierstvo. V pohorí Elborz a v nížinách pri Kaspickom mori je však dostatok vlahy a intenzívne sa rozvíjajúce širokospektrálne poľnohospodárstvo. Najväčším iránskym mestom a zároveň priemyselným centrom Iránu je hlavné mesto - Teherán.
Z histórie:
Začiatkom 19. storočia za vlády Fatha Alího sa časť Iránu (Arménsko a Azerbajdžán) dostala pod ruskú nadvládu. Veľká Británia, kolonizujúca Indiu, sa začala obávať ďalšieho rozšírenia ruského vplyvu; a tak bola v roku 1907 uzavretá zmluva o rozdelení Iránu: juhovýchod krajiny sa dostal pod britský vplyv a sever pod vplyv Ruska.
V roku 1921 sa vojenským prevratom dostal v Iráne k moci kozácky veliteľ Rezá chán, ktorý uzavrel so sovietským štátom novú zmluvu - štát sovietov sa vzdal všetkých nárokov na Irán.
Kozáckeho veliteľa v roku 1923 korunovali ako Rezú Páhlavího na šacha. Pod jeho vedením sa začala realizovať modernizácia chudobného a zaostalého Iránu; no bez demokratizačných snáh.
V roku 1941 Veľká Británia a ZSSR donútili vládnucého šacha, aby sa vzdal moci v prospech svojho syna Muhammada Rezú Páhlavího.
V priebehu II. svetovej vojny (keď bol Irán obsadený spojeneckými vojskami) začal v krajine narastať vplyv USA... Začiatkom 60-tych rokov zaviedol Muhammad Rezú Páhlaví (podporovaný USA) významné hospodárske a sociálne reformy, vrátane zrovnoprávnenia žien. Celková demokratizácia krajiny však naďalej zaostávala.
Postupne začala byť veľká časť moslimov so situáciou v krajine nespokojná a v priebehu 60-tych a 70-tych rokov sa rozmohli protivládne nepokoje; ktoré v roku 1978 vyvrcholili krvavou študentskou demonštráciou a výzvami šiitských kňazov (mullahov) a najvyšších šiitských hodnostárov (ajatolláhov) na protest voči šachovi; ten napokon v januári 1979 odstúpil a utiekol z krajiny.
Vzápätí sa z parížskeho exilu do Iránu triumfálne vrátil vodca šiitského hnutia ajatolláh Chomejní. S Chomejním sa do Iránu vrátil tiež náboženský fundamentalizmus - boli popravevé stovky šachových prívržencov a vyhlásená Iránska islámska republika. Západ prerušil s Iránom styky.
V roku 1980 bol Irán napadnutý Irakom. Nasledovala deväťročná vyčerpávajúca vojna, ukončená prímerím, ktoré sprostredkovala OSN.
Smrť ajatolláha Chomejního v roku 1989 nespôsobila zmenu ani v politickom ani v spoločenskom smerovaní krajiny a nástupca Chomejního ajatolláh Rafsandžáni sa stal pokračovateľom "islamskej revolúcie". Prejavil sa však ako pragmatický politik, ktorý sa usiluje vymaniť Irán z medzinárodnej izolácie.
Islamská revolúcia a vojna s Irakom spôsobili Iránu značné politické a hospodárske škody. Bohaté ložiská ropy však radia Irán k hospodárskym centrám Blízkeho a Stredného východu; okrem toho má Irán aj veľké zásoby zemného plynu a železa. Ďalší vývoj v tejto krajine je teda úzkostlivo sledovaný...
