Dôvody hľadajme vo vývine mozgu
Ako deti fyzicky rastú, zároveň s fyzickým vývojom dozrieva aj ich mozog a emočné vnímanie. Rýchlosť prenosu informácií je závislý od myelinizácie. Ide o tvorbu myelínových pošiev okolo nervových vlákien, ktorá začína v 20. týždni embryonálneho vývoja, kedy je jej rozhodujúca časť ukončená okolo druhého roku života. Je to dlhodobý vývin, ktorý sa ukončí okolo 30-ho až 40-ho roku. Vďaka nemu dochádza k rýchlejšiemu prenosu vzruchu. V reálnom živote to znamená, že u detí sú spomalené reakcie na rozruch a vzrušenie, v porovnaní s dospelým človekom. Dozrievaním mozgu dochádza k zrýchľovaniu nervových vzruchov, dôsledkom čoho sa vyvíja kapacita racionálneho a sociálneho uvažovania. Práve preto si malé deti dokážu ťažšie poradiť s vlastnými emóciami. Automaticky sa poddávajú svojim pocitom a obtiažne zvládaju prehry či neúspechy.
Emočné dozrievanie
Nie je stanovená presná hranica, kedy dieťa emočne dospeje a je schopné ich ovládať. Základné ovládanie emócií sa naučia pred nástupom do školy. Iné sa budú sa budú učiť zvládnuť počas celého života, pretože sa objavia nové, s ktorými sa ešte nestretli. Aby tento vývoj ľahšie zvládali, rodičia im majú načúvať a rozprávať sa s nimi. Rozhovorom, rodič dokáže dieťaťu pomenovať problém a pochopiť ho. Od skorého veku treba viesť dieťa k tomu, aby sa k problému postavilo a neignorovalo ho, pretože ignorácia v dospelom veku môže viesť k potlačeniu emócií.
Zvládanie hnevu a záchvatov vzdoru u detí je zaťažkávajúcou skúškou pre rodičov a okolie. Dieťa v stave negatívnych pocitov sa snaží len o vypustenie nazbieranej emócie, s ktorou si nedokáže poradiť a robí to pomocou kriku, vzdoru a plaču.
Prvá pomoc k zvládnutiu detského vzdoru
Sú situácie, kedy záchvaty hnevu treba nechať prejsť všetkými fázami, pretože nič iné nepomáha. Ide zväčša o rôzne frustrácie a nepochopenie prežité počas dňa, s ktorými si dieťa, ale aj dospelý jedinec nevie rady. Vtedy pomôže, keď sa dieťa vyplače a tým vypustí nahromadenú negatívnu emóciu. Ak by sa to napätie potlačilo, určite sa neskôr objaví. Nechajte pocítiť dieťaťu, že pri ňom stojíte, máte pochopenie pre jeho krivdu a prejavte to upokojujúcim gestom – objatím. Pri emocionálnom záchvate treba rázne zakročiť, ak ide o agresívne správanie zo strany dieťaťa. V prípade detí ide o fyzické napádanie – škrabanie, kúsanie, štípanie, búchanie a hádzanie hračkou po deťoch, alebo dospelých. Mnohokrát ide kopírovanie určitého správania v rodine, alebo o poruchu správania.
Fyzické násilie do výchovy nepatrí
Facka ako výchovný prostriedok na spacifikovanie rozzúreného dieťaťa nemá dlhodobý účinok a ide o naše emočné zlyhanie. Rovnaký dopad má hysterický rev rodiča na svojho potomka. Obidva spôsoby sú prejavom našej nespôsobilosti riešiť konflikt primerane rázne a racionálne, preto konáme z pozície sily. Je nevyhnutné aby dieťa pocítilo, že rodič je nahnevaný ale, že vykonal niečo zlé, za čo bude primerane potrestané. Súčasne musí mať istotu, že rodič je tu stále preňho a trest si zaslúžil. V rámci zdravých a dobrých rodinných vzťahov, rodič má byť vždy čitateľný pre svoje dieťa aby sa nenarušili ich väzby a dieťa nestratilo pocit bezpečia.
