Deti nikdy vonku nebudú úplne v bezpečí - to ani my dospelí. Bezpečný svet neexistuje, každý sa skrátka musí naučiť pohybovať v rámci možností bezpečne v tom "svete", v ktorom sa narodil a žije. Ako rodičia by ste sa mali snažiť úmerne veku a individuálnym možnostiam dieťa viesť k samostatnosti a schopnosti si samostatne poradiť v najrôznejších situáciách. Ako však nájsť bezpečnú mieru a hranicu, kedy je dieťa na danú mieru samostatnosti pripravené? A nie je lepšie, tak ako je tomu v niektorých vyspelých štátoch, samostatný pohyb detí bez dozoru skrátka znemožniť?
Spravil sa prieskum a 1 427 rodičov odpovedalo na otázku „V akom veku necháte svoje deti samé vonku“ a odpovede boli? 46% opýtaných malo jasne stanovený vek a to od 8 rokov a ostatní?
Mnoho rodičov sa vyjadrilo, že ak by sa ich deti hrali na záhradke, bolo by to určite bezpečnejšie ako byť blízko rušnej cesty. Neboli schopní stanoviť vek, pretože každé dieťa je iné a inak „dospelé“. To, čo 10 ročné dieťa považuje za zlé, iné 12 ročné dieťa by to mohlo považovať za zábavu.
Rodičia 9-ročného syna, povedal: „Dovolili sme mu hrať sa na ulici. Žijeme totiž na konci slepej uličky.“ Iní sa zasa vyjadrili: „Keďže je starší, môže sa ísť hrať na pole vedľa domu alebo do parku v centre obce.“ A rodičia s 2 deťmi sa jednoznačne zhodli: „Záleží na tom, kde vonku. Keby boli v našej záhrade, môžu sa tam hrať od 5 rokov, pretože vieme, že je to bezpečné. No ak by boli mimo dohľadu, potom by museli mať minimálne 10 rokov."
Čo na toto hovorí odborník?
Psychológ Naomi Burgess potvrdil, že všetko je o zrelosti dieťaťa. „Ak sa dieťa vie vysporiadať s „núdzovými situáciami“, je pripravené. Rodičia by mali poznať dokonale nie len svoje dieťa a jeho reakcie na mnohé veci ale aj bezpečnosť okolia danej lokality. Je obrovský rozdiel medzi mestom a dedinou,“ povedal psychológ Naomi.
Naomi má za to, že deti potrebujú rozvíjať nezávislosť, cibriť svoje zručnosti, fyzické zdatnosti, svoju fantáziu, potrebujú prekonávať strach, získavať silu. Hra vonku tak ponúka neobmedzené možnosti rozvoja.
A čo samostatná cesta do školy a zo školy? Tu rizikové faktory zohráva prostredie cesty do školy a zo školy, čiže prechody cez cesty, nutnosť použiť hromadnú dopravu, alebo skladba osôb, ktoré dieťa po ceste stretáva. Jednoduchšie je situácia, keď dieťa prechádza len jeden prechod, rovnakú cestu používa celý rad spolužiakov, v mieste sa veľa ľudí pozná a pri školy hliadkuje miestnej polícia. Ak dieťa musí prebehnúť frekventovanú cestu, prechádza parkom plným bezdomovcov a všetci ostatní spolužiaci bývajú inde, potom je situácia úplne iná.
Za určitých okolností môže do školy chodiť sám už prváčik, inokedy nie je od veci sprevádzať dieťa do desiatich rokov. To už by mala byť ale veková hranica, kedy spravidla dieťa môžete pustiť aj na cestu hromadnou dopravou vo väčšom meste.
Navyše prílišnou úzkosťou dávate dieťaťu najavo nedôveru a dešpekt k jeho názorom. Do detí potom postupne vniká nielen strach a úzkosť, ale aj nedôvera vo vlastné schopnosti a nevedomky tak zrážate ich sebavedomie.
Avšak dieťa musí byť na samostatný pohyb vonku systematicky pripravené, poučené, malo by vedieť ako zvládnuť neštandardné situácie, malo by si vedieť poradiť aj v prípade, že napríklad stratí mobil či zabudne kľúče od domu.
https://www.madeformums.com/school-and-family/what-age-can-you-let-your-child-play-outside-on-their-own/
Zdroj foto: Shutterstock
