Vo všeobecnosti by mal skôr platiť zdravý rozum a zobrať si z každej metódy práve to, čo platí práve pri konkrétnom dieťati a má pozitívne výsledky. Dieťa by malo mať vždy stanovené hranice, ktoré musí rešpektovať.
Plač a krik
Plakanie u malých bábätiek znamená, že niečo potrebujú. Nevedia to vyjadriť inak, preto plačú. Deti, ktoré už vedia vyjadriť čo potrebujú, alebo chcú, si tento návyk ponechali a keď niečo chcú, tak plačú a kričia.
Určite to skoro každé dieťa skúsilo aspoň raz. Je len na rodičovi, ako sa zachová. Ak plače a kričí v obchode, že chce napríklad hračku a vy mu ju nakoniec kúpite, tak si to dieťa zapamätá a skúsi to znova niekedy nabudúce.
Ak ale dieťaťu po takejto scéne nič nekúpite, možno sa táto situácia ešte zopakuje, ale nakoniec s tým dieťa prestane, pretože zistí, že takýmto správaním nič nedosiahne.
Akcia a reakcia
Prejavy rozmaznanosti sú rôzne. Niekedy sa jedná iba o detský vzdor, ktorý zažíva každé dieťa v určitom veku. Okrem plaču a kriku, sa môže vyskytnúť aj agresívne správanie, odvrávanie, alebo ignorovanie toho, čo rodič dieťaťu hovorí.
Vždy platí, že ak dieťa v týchto prejavoch nejakým spôsobom podporíte, rezignujete, alebo dáte dieťaťu to čo chce, len aby prestalo, tak si vašu reakciu dieťa zapamätá a využije takéto nežiadúce správanie aj nabudúce.
Komunikácia
Pri väčších deťom pomôže aj správna komunikácia. Ak už dieťa rozpráva a chápe hovorenú reč, tak pri neželaných prejavoch správania pomôže aj komunikácia. Skúste dieťaťu vysvetliť, prečo konkrétne správanie nie je dobré, aké má toto správanie dôsledky a aké správanie by bolo vhodnejšie.
Na dieťa nikdy nekričte, pretože tým dieťa iba zastrašíte. Dieťa svoje správanie nezmení preto, že chce, ale preto, že sa vás bojí.
Správajte sa tak, ako chcete aby sa správalo vaše dieťa. Výchova príkladom sa zatiaľ osvedčila najviac.
