Nórsko trochu inak

Krajina jazier, fjordov, ľadovcov a vodopádov

Slovenské „cestovky“ ich v ponuke síce mali, ale organizátormi boli české cestovné kancelárie. Lákali ma ľadovce, vodopády a fjordy. Na zájazd som nenahovorila žiadnu kamarátku, ani jedna nemala záujem cestovať dva dni autobusom do ďalekého škandinávskeho štátu, radšej volili exotické destinácie v luxusnom štýle. Ja som však tvor dobrodružný a dokážem sa prispôsobiť meniacim sa situáciám.

Do Nórska dva dni autobusom

Včas ráno sme vyštartovali autobusom z Bratislavy cez Brno a Prahu, kde nastúpili ďalší cestujúci, Drážďany, Berlín až do Rostocku. V prístave sme čakali štyri hodiny a náš trajekt sa rozbehol po polnoci, smer švédsky Trelleborg. Solventnejší, či pohodlnejší si zakúpili kajuty a menej solventní, či dobrodruhovia spali na zemi v spacákoch, či už v reštaurácií alebo chodbách sedemposchodového trajektu. A málokto z nich vedel že v prízemí lode sa nachádza sauna. Ja som to vedela a spolu so 76-ročnou večnou turistkou, milovníčkou Nórska (práve sa zúčastnila 20 x návštevy tejto prekrásnej krajiny) z Liberca sme sa vybrali do vytúženej sprchy a sauny, ktoré znamenali obrovský balzam na telo i dušu po celodennej tortúre v autobuse.
Ráno o šiestej sme sa vylodili vo Švédsku a pokračovali celý deň až do Nórska, kde nás privítal prvý nórsky fjord Iddefjorden, cez ktorý sme prešli po hraničnom moste Svinesundbron. Večer sme sa ubytovali v najväčšom nórskom údolí Hallingdalen v chatkách s dvomi poschodovými posteľami.  Nechýbali radiátory, pretože noci sú aj v auguste chladné. Zato svetlo je až do jedenástej večer. Ubytovali ma s tou staršou paňou 76-ročnou a českým manželským párom, ona 48 a on 50 rokov.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•  

Foto: Michaela Conzarová

Ďalšie ráno sme sa vydali cez horské mestečko Geilo k najrozsiahlejšej európskej náhornej plošine Hardangervidda (cca 10 000 štvorc.km). Potom sme nastúpili na vlak, ktorý chodí na najvyššie položenej nórskej železničnej trati do stanice Finse. Je zaujímavé, že po ceste je dosť tunelov, to kvôli množstvu snehu, ktorý sa tu zdržiava niekoľko mesiacov v roku a bolo by ho náročné stále odhŕňať, vlastne ani by sa to nedalo, hoci každá lokomotíva má  vpredu obrovskú vrtuľu, ktorá na niektorých úsekoch dláždi cestu vláčiku. A môže sa začať poldňová túra k ľadovcu Hardangeriokulen (73 km štvorcových), ktorý svojími najvyššími ľadovcovými partiami dosahujú do výšok nad 1800 m n. m.

Nádherná krajina, pohľady, dravo tečúci potok, poskakujeme zo skaly na skalu a stále sa nám zdá, že sme na jednom mieste.  Stretávame turistov z celého sveta. Slnko sa prediera pomedzi mraky, vietor fúka a naberá na intenzite. Na každom kroku zastavujeme, fotoaparáty cvakajú. Takéto zábery neurobíte nikde na svete. Po dvoch hodinách tí šikovnejší sú už pri ľadovci. Niektorí aj napriek zákazom vchádzajú na ľadovec a šplhajú sa na snehových poliach. Dosiahli sme vrchol, a začína sa cesta späť. Obloha sa zaťahuje, prší. Skryť sa nedá. Žiadny strom, či búdka, iba holé skaly, machy a vytvárajúce sa potôčiky. Odtrhla som sa od skupinky a doslova bežím dolu. O chvíľu som celá premočená zhora, zdola. V topánkach mi ločká voda. A keď začalo hrmieť, strach ma hnal ešte viac. Prvá som doletela do miestneho hotela, kde som začala sušiť všetky veci. Našťastie som v batohu mala tenisky, tak som mohla byť v suchom. Večer sme sa zbalili, lebo nás čakal ďalší prechod, do ďalšieho kempu.

„Nezabudnuteľný zážitok“, ako muž odhryzol manželke prst...

Ráno pred odchodom sme však zažili obrovský šok, na ktorý nezabudnem do konca života a stále sa mi bude vynárať pri spomienke na Nórsko. Manželský pár, s ktorým sme obývali chatku sa pred raňajkami začal biť.  Najprv sme si so spolubývajúcou mysleli, že sú to „sexihrátky“, ale keď boj medzi nimi začal nadobúdať na intenzite, spozorneli sme. Pán zrazu vybehol von a bežal sťaby olympijský víťaz. Žena za ním vyletela a vrieskala: „Chyťte ho, lebo zomrie“. To sme nevedeli, že mal transplantovanú pečeň a cukrovku a jeho manželka mu chcela vopchať do úst glukózu a on to odmietal. Keď ho konečne dvaja chlapi chytili, manželka mu vopchala do úst liek a on jej odkúsol pol prsta. Krv jej striekala na všetky strany. Prst sa nenašiel a úrazovka prišla po dvadsiatich minútach. Muž prežil šok, nepamätal si na nič a keď zistil, čo spravil manželke horko zaplakal a nebolo s ním reči. Žena si krvácajúci prst zakrútila do uteráka. A celý autobus sme sa zastavili v nemocnici, kde sme na nešťastnú ženu čakali tri hodiny. Lekár si dal načas... Nakoniec jej dal tetanus a zastavil krvácanie. Prst však nezašil, lebo nebol chirurg a navyše trčala jej z neho kosť. Popoludní sme sa zastavili v ďalšej nemocnici, kde jej to previazali. Česká poisťovňa s operáciou nesúhlasila, stálo by to vraj stotisíc a vraj nech týždeň vydrží. No aj také veci sa stávajú.

Idylické prírodné scenérie

Vybrali sme sa k nádherným vodopádom Voringfossen, potom sme trajektom prešli cez druhý najväčší fjord Nórska Hardangerfjord, pofotili sme si kaskádovitý vodopád Tvindeossen. Zamierili sme do pohoria Vikafjell, kde sa nám otvorili nádherné výhľady do sveta nórskych hôr. Ďalším trajektom sme prešli cez najdlhší škandinávsky fjord Sognefjorden. Ubytovali sme sa v nádhernom kempe Hoy uprostred idylickej prírodnej scenérie.  Domčeky boli úplne iné ako v prvom kempe, na strechách mali trávu, typicky nórsky znak. Ďalší deň mal byť voľným dňom, no sprievodkyňa sa rozhodla ísť na túru a s ňou aj všetci ostatní členovia výpravy. Ja som sa rozhodla so staršou paňou zostať v kempe a odtiaľ podniknúť túry. A dobre sme spravili, pretože počasie už bolo nestále, takmer stále pršalo.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•  

Foto: Michaela Conzarová 

Najkrajšie je Nórsko, čo sa týka slnečného svitu v júni a júli. August už začína byť premenlivý. Mali sme pekné dve túry, využili sme slnko, keď zapršalo prečkali sme v kempe. Turistické chodníčky sú v Nórsku perfektne vybudované. Miestami sa nachádzajú drevené dosky, ktoré vás uchránia nerovností, často musíte prechádzať potokmi cez kamene, musíte mať jednoducho kondičku. Ostatní sa vrátili totálne  premočení, niektorí aj poblúdili, jedna pani sa vrátila stopom. Ďalší deň sme sa opäť zbalili, smer kemp za mestečkom Stryn pri ľadovcovom jazere Strynsvatnet. Cez deň sme prechádzali oblasťou divokých riek, jazier a fjordov a navštívili sme národný park Jostedalsbreen. Stále sme sa nachádzali medzi obrovskými horami, kde tu sa objavil kemp, ale po dedinkách ani chýru ani slychu. Občas sa objavil nejaký autobus s turistami, najmä s Japoncami a lode privážali najmä Nemcov, Angličanov, Rusov... A čakala nás Zlatá cesta severu.

Luxusné lode vo fjorde

Predpoludním sme vyšli na 1500 metrový kopec Dalsnibba náročnými serpentínami, za ktorý sme si museli zaplatiť. Fotili sme najmä z autobusu, lebo sme mali smolu, hore bola hmla. Našťastie po niekoľkých metroch opadla a tak mohli vzniknúť perfektné zábery fjordov a hôr. Naša cesta viedla k svetoznámemu fjordu Geirangerfjorden (UNESCO). Kotvilo tam zopár luxusných obrovských lodí, my sme vyplávali na malej výletnej lodičke na vyhliadkovú plavbu k vodopádom Sedem sestier, Nápadník a Nádej. Na poldruhahodinovej plavbe pribúdali exkluzívne zábery do našich fotoaparátov. Ďalší deň patril  najvyššej kolmej stene v Európe Trollveggen a krásnym údolím Romsdalen. Záver cesty patril olympijskému mestečku Lillehamer a posledný deň hlavnému mestu Nórska – Oslu, kde sme navštívili Vigelandov park s množstvom jeho 212 nádherných aktov v rôznych pózach a múzea plavidiel Kon-tiki a lode Fram.

• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
• Title Title
•  

Foto: Michaela Conzarová 

To je len zlomok Nórska, ktoré je tak obrovské. Určite sa sem ešte raz vrátim, napríklad za polárnym kruhom a polárnou žiarou, lákajú ma Vesterály, Lofoty,  Trondheim, Nordcap, Špicbergy, Tromso, Bergen a ďalšie mestečká.
Suveníry, ktoré si môžete doviezť: tradičné výrobky kožušiny, potlačený textil, pletené výrobky, vyrezávané z dreva, figúrky Trollovia, striebro, porcelán.