Potápanie vás v prípade nehody môže vyjsť na tisíce eur

Ponáranie sa do morských hlbín patrí k novodobým dovolenkovým záľubám. Kedy je potápanie ešte rekreačný a kedy už rizikový šport? A kedy ho poisťovne ani nepoistia? Toto radia odborníci.

freepik_diving_624

K letnej dovolenke patrí oddych, slnko, more a pre mnohých aj adrenalín. A to nielen vo vzduchu, ale čoraz viac aj pod morskou hladinou. Práve potápanie sa stalo obľúbenou aktivitou Slovákov v dovolenkových destináciách. Ako však upozorňujú odborníci, zvážiť treba všetky riziká. V prípade nehody vás to totiž bez poistenia môže vyjsť na niekoľko tisíc eur, resp. za istých okolností vás poisťovne ani nepoistia.

Rekreačný či rizikový šport?

Pri potápaní poisťovne rozlišujú, či ide o rekreačný alebo rizikový, či dokonca extrémny šport. „Pre všetky poisťovne je rekreačné potápanie s použitím dýchacieho prístroja poistiteľným  športom, ale iba za predpokladu, že poistený je držiteľom potápačskej licencie. Pokiaľ takéto oprávnenie nemá, je pre neho potápanie nepoistiteľné,“ upozorňuje Pavol Michalec, odborný garant pre neživotné poistenie spoločnosti UNIVERSAL maklérsky dom, jednej z najväčších maklérskych spoločností pôsobiacich na slovenskom trhu.

Za rekreačný šport pritom poisťovne považujú potápanie pri ponoroch do hĺbky 10 metrov, niektoré poisťovne majú túto hranicu na 20-tich metroch. „Potápanie do väčších hĺbok je už považované za rizikový šport,“ dopĺňa Pavol Michalec. Sú dokonca poisťovne, ktoré ho zaraďujú medzi extrémne či adrenalínové športy.

Hoci potápanie môže byť nebezpečný šport, potápači, medzi ktorých sa zaraďuje aj Pavol Michalec, ho po absolvovaní riadneho výcviku a neprekročení svojich limitov považujú za antistresovú, pohodovú a veľmi upokojujúcu činnosť.

V čom pomôže poistenie

Ako pri každom cestovnom poistení, sú pri prístrojovom potápaní poistené liečebné náklady, v tomto prípade aj pre prípad potápačskej nehody. „Týka sa to všetkých nákladov na ošetrenie na mieste, prevozu do nemocnice, pobytu v nemocnici vrátane pobytu v pretlakovej komore,“ vypočítava Pavol Michalec. V prípade najhoršieho sú v poistení tiež zahrnuté náklady na prípadnú repatriáciu do vlasti.

Poisťovne vo svojich poistných podmienkach nepredpisujú, aké vybavenie na potápanie je potrebné, ani vek potápača. „To všetko riešia medzinárodné pravidlá pre prístrojové potápanie. Potápaniu sa môžu venovať deti od 10 rokov, samozrejme, so súhlasom zákonného zástupcu,“ spresňuje odborník. Povinnou výbavou potápača je izolačný odev, maska, plutvy a dýchací a vyvažovací systém. Ten tvorí tlaková fľaša, dýchací regulátor, vyvažovacia vesta a závažia. Odporúčaný je počítač, ktorý ukazuje minimálne hĺbku, teplotu a čas. Súčasťou výbavy môže byť aj vodotesná baterka, nôž či označovacia bója. Výbavu si obvykle môžete po predložení potápačskej licencie zapožičať v potápačskom centre v mieste dovolenky.

Poisťovne však majú podmienku čo sa týka hĺbky ponoru. Ako som už spomínal, väčšinou je to do 10, resp. 20 metrov pod hladinou, čo sa ešte považuje za rekreačný šport. Pri väčších hĺbkach je už potápanie športom rizikovým,“ dodáva Pavol Michalec. Ďalšou podmienkou môže byť potápanie pod dozorom inštruktora.

Bez kurzu sa nepotápajte

Pre všetky ponory s prístrojom musíte mať úspešne absolvovaný minimálne základný kurz potápania OWD (Open Water Diver). Je to prvý kvalifikačný stupeň potápania s prístrojom, ktorý oprávňuje na ponory do hĺbky 18 metrov.

V niektorých letoviskách je možné ponoriť sa do hĺbky 8-9 metrov v sprievode inštruktora aj bez tejto základnej licencie, avšak len po podpise reverzu. Aj takýto ponor však môže byť krytý cestovným poistením, keďže ako ponor do hĺbky menšej ako 10 metrov je považovaný za rekreačný šport,“ vysvetľuje Pavol Michalec.

Náklady za tisíce eur

Potápať sa bez poistenia a potápačského kurzu je rizikové aj z finančných dôvodov. V prípade nehody vás totiž môže celý „špás“ vyjsť na tisíce eur. „Potápačské nehody najčastejšie vznikajú pri nezodpovedne rýchlom návrate z hĺbky, kedy sa dusík rozpustený v krvi následkom znižovania okolitého tlaku začne meniť na drobné bublinky a môže zablokovať krvný obeh hlavne v mozgu a kĺboch. Vzniká tak tzv. dekompresná choroba,“ vysvetľuje Pavol Michalec. Jej následkom môžu byť v lepšom prípade bolesti kĺbov, v horšom ochrnutie alebo dokonca smrť.

Postihnutého je vtedy potrebné okamžite ošetriť 100 % kyslíkom a čo najrýchlejšie ho dostať do prostredia s takým tlakom, akému bol vystavený počas ponoru. Slúži na to hyperbarická (pretlaková) komora, v ktorej môže potrebný pobyt stáť aj niekoľko tisíc eur. „Keď k tomu pripočítame náklady na prepravu do nemocnice, do hyperbarickej komory, náklady na lieky a pobyt v nemocnici, ako aj prípadnú repatriáciu do vlasti, môže sa výška liečebných nákladov vyšplhať na niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré bude musieť poškodený alebo jeho rodina v prípade, že nemá cestovné poistenie s krytím potápačských nehôd, uhradiť z vlastných peňazí,“ upozorňuje na záver odborný garant pre neživotné poistenie UNIVERSAL maklérsky dom Pavol Michalec.

Zdroj foto: Freepik

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.