Andorra
Hlavné mesto: Andorra la Vella. Rozloha: 468 km štvorcových. Počet obyvateľov: 65.000. Mena: francúzsky frank, španielska peseta. Úradný jazyk: katalánčina, španielčina, francúzština. Forma štátu: parlamentné kniežatstvo. Náboženstvo: katolícke (99 %).
Táto malá krajina ležiaca na hraniciach Francúzska a Španielska má vlastnú štátnosť, ale zvrchovanú moc nad ňou (právo suzerenity) vykonávajú jej dvaja veľkí susedia. Kompetencie andorrského parlamentu sú pomerne veľké, no tento "parlamentík" nemá zákonodarnú moc. Na rozdiel od ostatných európskych "mini-štátov" prestala byť Andorra od roku 1983 bankovým a daňovým rajom. Hlavným zdrojom príjimov Andorrčanov je cestovný ruch. V roku 1994 sa Andorrské kniežatstvo stalo 33. členom Rady Európy.
Malta
Hlavné mesto: Valletta. Rozloha: 316 km štvorcových. Počet obyvateľov: 375.000. Mena: maltská líra. Úradný jazyk: maltčina, angličtina. Forma štátu: republika. Náboženstvo: katolícke (98 %).
Ostrovčeky pod špičkou "Talianskej čižmy" nazvané Malta preslávil rytiersky rád johanitov (maltézski rytieri), ktorý ju získal ako léno od rímskonemeckého cisára Karola V. Johanitov vyhnal z Malty Napoleon a Malta sa neskôr dobrovoľne podriadila Veľkej Británii. Od roku 1974 je Malta republikou. Začiatkom 80-tych rokov tu prebiehal prudký spor medzi vládou a cirkvou. V roku 1987 bol prijatý zákon o neutralite krajiny. Dnes sa tento ostrovný "štátik" intenzívne snaží o diverzifikáciu svojej ekonomiky, žijúc predovšetkým z cestovného ruchu a stavby lodí.
Lichtenštajnsko
Hlavné mesto: Vaduz. Rozloha: 160 km štvorcových. Počet obyvateľov: 31.100. Mena: švajčiarsky frank. Úradný jazyk: nemčina. Forma štátu: konštitučná dedičná monarchia. Náboženstvo: katolícke (58,2 %), protestantské (8,7 %).
Malé Lichtenštajnské kniežatstvo je vtesnané medzi Rakúsko a Švajčiarsko; hospodársky je však plne integrované do Švajčiarska. Vďaka svojmu výbornému spojeniu so svetom a ústretovému daňovému systému sa stalo obľúbeným miestom mnohých obchodných spoločností. Lichtenštajnské lyžiarske stredisko je zasa oddychovým cieľom mnohých celebrít. Tretinu obyvateľov tohoto "štátika" tvoria cudzinci, hlavne Švajčiari. Perličkou je skutočnosť, že Lichtenštajnky získali volebné právo až v roku 1986.
