Brusel, Antverpy, foto: Wikipedia
Brusel sa stal ako "hlavné mesto Európy" tretím najbohatším regiónom kontinentu a jeho význam vďaka prítomnosti európskych a nadnárodných inštitúcií stále rastie. No a kto by nepoznal Antverpy, preslávené to miesto brúsenia diamantov (už niekoľko storočí) - najmä tých veľkých a drahých kusov (Antverpami prechádza vyše polovica svetového obchodu s diamantami). Do tretice nemožno nespomenúť svetoznáme Waterloo, ktoré minimálne tak, ako víťazstvo Angličanov a Prusov nad napoleónskymi vojskami v roku 1815, preslávil hit skupiny ABBA.
A samotní Belgičania? Netvária sa stiesnene, napriek tomu že na cca dvojtretinovej rozlohe Slovenska žije asi toľko Flámov (6 078 600) koľko je Slovákov, čo predstavuje 57,8 % obyvateľov belgického štátu, k tomu 3.644 millionov Valónov a zvyšok tvoria obyvatelia nebelgického pôvodu. Na flámskom severe sa komunikuje rovnakým jazykom ako v susednom Holandsku, valónsky juh má blízko k francúzštine, východ sa prezentuje nemecky a Brusel je dvojjazyčný (flámsky a francúzsky), čomu zodpovedajú aj všetky nápisy v meste. "Tabuľové konflikty" tu nepoznajú, tie patria výhradne k stredoeurópskemu folklóru.
Belgičanov, keď už, trápia podstatné veci - a hocikto ich "rožkom neopije"; je to nedôverčivé spoločenstvo, držiace si rozumný hodnotiaci odstup. Politikom (napriek ich úpornej snahe zvrátiť tento stav) prejavuje dôveru ani nie štvrtina Belgičanov, zatiaľ čo politikmi nenávideným novinárom prejavujú dôveru viac ako tri štvrtiny Belgičanov.Hoci patrí Belgicko k najvyspeleším štátom sveta (nezamestnanosť cca 10 %), ani tu nie je všetko dokonalé a medzi Flámami a Valónmi existuje isté "ekonomické pnutie". Chudobnejšie Valónsko je zamerané na ťažký priemysel a zaznamenáva úpadok, zatiaľ čo na služby a obchod zameraný flámsky sever prosperuje... a Flámom rastie sebaistota.
A čo majú Flámi a Valóni (okrem spomínanej nedôverčivosti) spoločné? Predsa lásku k pivu (vyrába sa tu 350 druhov piva), lásku k dobrému jedlu (hlavne k morským mušliam s hranolkami a králikovi na slivkách) a lásku k čokoládovým pralinkám (na jedného Belgičana pripadá ročne 8 kilogramová spotreba svetoznámych "Neuhausových praliniek").
Belgický koláč
POTREBUEJTE: 4 vajcia, 250 g masla250 g cukru, 1 ČL soli, 250 g hladkej múky, 3 ČL prášku do pečiva, 100 g čokoládových vločiek, 1 ČL mletej škorice, do tortovej formy 1 ČL masla
POSTUP: Oddelíme bielka od žĺtkov, Z masla, soli a žĺtkov vymiešame krém. Z bielkov vyšľaháme tuhý sneh. Polovicu snehu opatrne zapracujeme do zmesi z cukru a žĺtkov. Formu vložíme na rošte do rúry a upečieme dozlatista (horné/spodné 160-180°C, úroveň 2 odspodu – 60-64 minút).
Dobrú chuť!
