Východná Morava je charakteristická svojou rôznorodosťou prírodných podmienok ako aj folklóru, ľudových tradícií a zvykov. Pestrosť dosiahla vplyvom národnostných oblastí – Hanej, Slovácka a Valašska. Súčasne aj prekrývaním v pomyselnom trojuholníku, ktorý je tvorený tokom Moravy a podhoria Hostýnských a Vizovických vrchov, Chřibu a Luhačovickým Zálesím. Výnimku tvorí okolie Zlína, Otrokovíc a Luhačovíc. Tieto územia je nemožné zaradiť do žiadnej z uvedených oblastí, pretože sú tu viditeľné vzájomné menšie či väčšie vplyvy.
Spomínaná pestrosť a rozmanitosť sa prejavuje medzi jednotlivými obcami nárečím, zvykmi a odlišnými krojmi. Slávnostné (sviatočné) kroje sa dedili z generácie na generáciu a obliekali sa k sviatočným príležitostiam – hody, fašiangy, Veľká noc, stavanie mája, vinobranie a podobne. V niektorých oblastiach sa nosili počas nedele do kostola. Medzi výnimočné patrili svadobné kroje. Okrem jednotlivých odevných častí (spodná košeľa - rubáš, živôtik, sukňa, zástera, košeľa, vesta, nohavice...), kroj tvoria aj ozdobné doplnky. Vydaté ženy nosili šatku alebo čepiec. Čepce šili čepčiarky a zdobili ich čipkami a výšivkami danej oblasti či obce. Rukávce (oplecká) boli zhotovené z domáceho plátna, mohli byť nazberkané okolo krku, kde tvorili jemné záhyby. Slávnostné zástery boli pošité čipkami alebo vyšívané, rovnako ako košele. Mužské kroje sa rôznili medzi sebou rozmanitými typmi klobúkov. Líšili sa od seba veľkosťou, tvarom a zdobením (perká, vyšívané stuhy). K základnej výbave mužského kroja patrili opasky so zdobenými sponami.
https://femme.sk/index.php/moda/z-historie/item/9998-ludove-kroje#sigProId951ce5a42a
HANÁ
Hanácky kroj z oblasti Kroměříža vyniká svojou krásou a bohatstvom výšiviek. Ornamentálne motívy na výšivke sú z rastlinnej ríše a prírody. Ženský kroj má charakteristické biele rukávce a na koncoch žlto vyšívané. Na rukávce sa pripína bohatý čipkovaný golier. Súčasťou kroja sú dve nespojené zástery. Jej vzhľad sa mení podľa oblasti, použitého materiálu atď. K tomuto kroju sa nosia čierne črievice zo semišu.
Súčasťou mužského kroja sú nohavice s výšivkou a typické červené koženkové pásy so strapcami tzv. „baně“, ktoré sa uväzujú pod kolená.
SLOVÁCKO
Ide o členitú oblasť s množstvom miestnych špecifík a odlišností, ktoré viedli k rozlíšeniu 28 rôznych regionálnych typov kraja. Odev horských oblastí moravských Kopaníc a Horňácka sa vyznačuje zachovaním archaických strihov a použitím podomácky spracovaných materiálov. Na ľudovom odeve z rovín a dolín sa prejavili strihové a materiálové zmeny, ktoré menili formu slávnostného kroja predovšetkým u žien. Siluetu postavy rozširovali škrobené spodné sukne. Sú často skladané, môžu byť biele, žlté, alebo čierne. Vrchné sukne bývajú bohato vyšívané, alebo potlačené. Materiálom je plátno, brokát, čipka a iné. V niektorých oblastiach sa oblieka celá zošitá sukňa a na nej bohato vyšívaná zástera. Charakteristické sú rôzne formované rukávce, vyšívané goliere, rukávy a ďalšie časti odevu. Súčasťou kroja sú čierne vysoké topánky s výšivkou alebo krpce. Na hlavu patrí šatka, najčastejšie červenej farby. Špecifické je uväzovanie šatky alebo zdobenie mužských klobúčikov, ktoré odlišovali slobodných od zosobášených.
Mužský kroj tvorí košeľa z plátna, vyšívaná okolo krku a niekde aj na koncoch rukávov či zdobená čipkou. Cez ňu si muži obliekajú vestu rôznej dĺžky, farby, výšivky i materiálu. Nohavice sú s výšivkou a slobodní mládenci si do nich prevliekajú vyšívanú šatku. Na hlave majú často klobúčik s výšivkou a na nohách vysoké čierne topánky.
VALAŠSKO
Na rozdiel od predchádzajúcich oblastí valašský kroj je „najchudobnejší“. Odrážajú sa na ňom nepriaznivé geografické, hospodárske a sociálne podmienky regiónu. Kroj je jednoduchý, materiálom a výzdobou prostý. K spracovaniu používali ľan, konope a ovčiu vlnu. Charakterizuje ho umiernenosť vo farebnosti aj v ornamentoch. Výšivky sú inšpirované rastlinami a typický je geometrický vzor v modrej farbe. Rukávce na ženskom kroji sú dekorované modrou výšivkou na konci rukávcov a na stojačiku, alebo opatrené bielou čipkou. Na spodnú košeľu (rubáš) sa oblieka červená vesta, ktorá je zdobená na jednej alebo obidvoch stranách radom gombíkov, okraje sú lemované zelenou farbou. Spodná časť kroja tvorí zadnú sukňu bielej alebo čiernej farby a predná sukňa, vo väčšine oblastí s modrotlačovým vzorom. Ku kroju sú krpce, do ktorých sa nosia vlnené ponožky s vypletaným vzorom, alebo červené semišové črievice, či vyššej čierne šnurovacie črievice. Hlava sa zakrýva červenou alebo bielou šatkou
K mužskému kroji patrí plátenná košeľa s modrou geometrickou výšivkou zapínaná na brošňu z perlete. Cez ňu sa oblieka vesta červenej, zelenej, alebo bielej farby podľa oblasti. Súčasťou kroja sú vlnené nohavice, ktoré bývajú biele alebo vínovej farby. Tie sú prepásané dlhým, niekoľkokrát okolo omotaným koženým remeňom. Na nohách sa nosia čierne vysoké topánky, alebo častejšie krpce. Súčasťou kroja môže byť vysoký čierny klobúk s vyšívanou stužiek.
