Triedim šatník – čo s oblečením, ktoré nenosím?

Textilný priemysel ničí životné prostredie hneď dvakrát. Najprv keď textil vzniká a potom, keď sa likviduje. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa vo svete predá za rok viac ako 50 miliónov ton oblečenia a vyhodí sa až 92 miliónov ton. Z tohto množstva sa pritom zrecykluje len menej ako 1 %.

recyklacia_textil_22

Táto situácia by sa ale čoskoro mala zmeniť. Nová Stratégia EÚ pre udržateľný a obehový textil sa v rámci balíka návrhov Európskej zelenej dohody zameriava aj na predĺženie životnosti, opätovnú použiteľnosť a vyššiu recyklovateľnosť textilných výrobkov. A tá sa bude týkať aj Slovenska. Pracovná skupina Ministerstva životného prostredia, ktorej členom je aj OZV ENVI - PAK, problematiku textilného odpadu už aktívne sleduje a rieši.

„Na Slovensku sa v rámci opatrení na predchádzanie vzniku odpadu plánuje od roku 2024 zaviesť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj na textil. Zásada „znečisťovateľ platí“ sa tak prenesie aj na kategóriu textilných výrobkov. Znamená to, že za textilný odpad a jeho recykláciu budú zodpovední dovozcovia textilu a výrobcovia, od ktorých samotný textil pochádza,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie z OZV ENVI - PAK a dodáva: „Takto to u nás dnes funguje pri triedenom zbere niektorých iných druhov odpadu, ako sú papier, sklo, plasty, kovové obaly či elektroodpad a batérie, a za ten sú zodpovedné práve organizácie zodpovednosti výrobcov.“ 

Dnes väčšina starého a nepoužiteľného textilu končí v zmesovom odpade, odkiaľ putuje rovno na skládku alebo do spaľovne. Možností, ako už teraz naložiť so starým textilom, je hneď niekoľko – od upcyklácie cez rôzne výmeny až po darovanie.

Druhý život textilu

Na Slovensku, rovnako ako v zahraničí, sa väčšina textilného odpadu nerecykluje. Mestá a obce neposkytujú kontajnery na starý textil, zmeniť by sa to malo od roku 2025. Oblečenie ale nemusí automaticky končiť v čiernych kontajneroch, vo väčšine miest sú k dispozícii zberné nádoby súkromných spoločností Humana a Ekocharita. Odtiaľ putuje starý textil napríklad do spoločnosti SK-Tex, ktorá sa venuje recyklácii textilu a ročne vráti do obehu približne 3 500 ton textilného odpadu. Ten potom premieňa na rôzne druhy izolácií a vlákien vhodných pre automobilový, nábytkársky aj stavebný priemysel.

Zo starých kúskov nové

Ďalšou z možností je upcyklácia, čo znamená, že zo starého, noseného textilu sa vyrába nové, módne oblečenie alebo doplnky. Aj na Slovensku sa upcyklácii venuje viacero dizajnérov - napríklad Bagbet šije oblečenie z nosených vecí, Abraka vyrába oblečenie z PET fliaš a  Martina Mareková Kuipers vyrába v Holandsku dizajnérske odevy pod labelom Bartinki.

Nevýhodou upcyklovaného oblečenia je jeho cena. Takáto výroba v malom množstve je oveľa nákladnejšia ako masové šitie v krajinách, kde ľudia pracujú v neľudských podmienkach 16 hodín denne za pár centov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že takéto oblečenie je kvalitnejšie a vydrží oveľa dlhšie ako kabát vyrobený z lacných materiálov, ktorý vydrží jednu sezónu.

Kreativite sa medze nekladú

Kreatívnejší ľudia si staré oblečenie vedia prerobiť na nové aj sami. Pre tých ostatných sú k dispozícii rôzne druhy workshopov, ktoré ponúkajú už vyššie spomínané upcyklingové štúdiá. V najhoršom prípade sa staré a nenosené kúsky oblečenia môžu využiť ako handry do domácnosti. Staré tričká sú ideálne na umývanie okien či leštenie zrkadiel.

Posuňte oblečenie ďalej

Nenosené a zachovalé oblečenie môže ešte urobiť radosť aj niekomu ďalšiemu. Na Slovensku sú aktívne organizácie, ktoré robia zbierky  oblečenia a posúvajú ho ľuďom v núdzi. Oblečenie vykupujú aj second-handy a ďalšie obchody s nosenými odevmi, prípadne ho ľudia môžu darovať na rôznych webových stránkach (napr. nosene.sk, sumne.sk či podajdalej.sk). Neustále pribúdajú aj rôzne výmenné či predajné burzy, komunitná akcia Zóna bez peňazí či swapy.

„Podstatné je, aby sme sa nezbavovali nepotrebného oblečenia vyhadzovaním do zmesového kontajnera. Pri darovaní myslime hlavne na jeho funkčnosť a na to, či obdarovanému urobí radosť a či ho bude chcieť ďalej nosiť,“ uzatvára Katarína Kretter.


O ENVI - PAK

OZV ENVI - PAK je organizácia zodpovednosti výrobcov podľa zákona o odpadoch. Bola prvou oprávnenou organizáciou na Slovensku. Pomáha s plnením povinností výrobcov obalov a neobalových výrobkoch podľa zákona o odpadoch. Zabezpečuje triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov, ich zhodnocovanie a recykláciu. ENVI - PAK riadia veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré prenášajú svoju expertízu o fungovaní odpadového hospodárstva z iných trhov aj na Slovensko. Je pre ne dôležitá transparentnosť a predvídateľnosť podnikateľského prostredia, za ktorú sa OZV ENVI - PAK zasadzuje.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.