Jesenné a zimné „hubárčenie“

Počas jesene nájdete v našich lesoch najväčšie množstvo rôznych foriem a farieb húb. Je to aj ich obdobie rozmnožovania. Počas zimy končí jeden cyklus, zároveň sa vytvára základ toho budúceho. Po celom lese sú roztrúsené výtrusy, ktoré musia prezimovať.

dubak 1118

JESEŇ

Huby sú záhadné organizmy. Naďalej ukrývajú svoje tajomstvá, ktoré sa nám nepodarilo úplne preskúmať. Na Zemi patria k najstarším organizmom o čom svedčia ich fosílne zvyšky prvých rastlín. Často žijú v symbióze s inými rastlinami, ale na druhej strane dokážu ničiť a rozkladať. Zo začiatku ich vedci považovali za súčasť rastlinnej ríše. Huby sa však od rastlín odlišujú mnohými znakmi a na druhej strane majú veľa spoločných znakov so živočíšnou ríšou. Obsahujú látku LECITÍN, tvoria zásobnú látku GLYKOGÉN, stavba bunkovej steny obsahuje CHITÍN, látku, ktorá sa nachádza v telách hmyzu a kôrovcov. Tieto nové poznatky vyústili v novú kategorizáciu v systéme organizmov do samostatnej ríše húb (FUNGI), popri rastlinnej ríši ( PLANTA) a živočíšnej (ANIMALIA).
Huby boli odjakživa súčasťou nášho jedálnička. V starovekom Ríme sa jedlo z muchotrávky cisárskej - AMANITA CAESAREA, považovalo za veľkú delikatesu. Používali ich na kvasenie vína, piva a chleba. Okrem kulinárskeho prínosu vďačíme hubám za ich chemické látky, ktoré umožnili ľuďom vyrábať rôzne lieky. Určité druhy húb sa spájajú s liečivými účinkami, predovšetkým s obsahom látok, ktoré potláčajú tvorbu rakovinových nádorov.

Bielkoviny húb tvoria asi 0,3 – 3,5%, cukry 1 – 6%,a tuky 1% hmotnosti. Huby cítime vďaka množstvu aromatických zlúčenín a charakteristickú chuť vytvárajú silice. Množstvo aj obsah minerálnych látok sa v hubách mení v rozličných fázach ich života a kumulujú sa zvyčajne v starších plodniciach. Zároveň sú schopné preberať minerálne látky z okolia (olovo, hliník, rádioaktívne látky).

Vedeli ste, že huby obsahujú špeciálne farbivá, ktoré sa využívajú na farbenie látok, bavlny a vlny?

Okrem zberu je možné aj niektoré huby pestovať. U nás je najznámejšou pečiarka jedlá (Agaricus bisporus) – ŠAMPIŇÓN. Najmenej náročnou pestovanou hubou na substráte je HLIVA (Pleurotus sp.) V juhovýchodnej Ázii sa vo veľkom pestuje napríklad HÚŽEVNATEC JEDLÝ, ktorý poznáme pod japonským názvom - ŠII-TAKE (Lentinus edodes). Žiaľ najchutnejšie a najvzácnejšie huby ako sú dubáky, kuriatka, muchotrávky cisárske či hľúzovky, nikdy nevypestujeme, pretože sú závislé od symbiózy s koreňmi rastlín – mykorízou.

OTRAVA HRÍBMI
V našich lesoch sa nachádza asi 100 jedovatých a mierne jedovatých druhov húb. Prvé príznaky sa spravidla prejavia po 30 minútach až niekoľkých hodinách, dokonca aj dňoch.

JEDOVATÉ HUBY

MUCHOTRÁVKY: zelená (Amanita phalloides), jarná (Amanita verna), končistá (Amanita virosa), končistá (Amanita virosa)

BEDLIČKA: jedovatá (Lepiota helveola), hnedoružová (Lepiota bruneoincarnata), hnedo-šupinatá (Lepiota pseudoheveola),

KAPUCŇOVKA JESENNÁ (Galerina autumnalis)

PAVUČINOVEC PLYŠOVÝ (Cortinarius orellanus)

PRÍZNAKY: nevoľnosť, vracanie, črevná kolika, hnačka, tŕpnutie končatín a kŕče. PRVÁ POMOC – treba vždy vyhľadať lekára! Iba v prípade nedostupnosti lekárskej pomoci, niekoľko hodín po otrave, vyvoláme vracanie a podáme aktívne uhlie a snažíme sa zohnať odbornú pomoc.

JEDLÉ HRÍBY JESENE

Pečiarka lesná – dobrá jedlá huba s nevýraznou chuťou a vôňou

Bedľa vysoká – vynikajúca huba, s výraznou chuťou a vôňou, klobúčik sa najčastejšie pripravuje na spôsob viedenského alebo parížskeho rezňa

Bedľa červeňajúca - dobrá chuť s nevýraznou chuťou a aromatickou vôňou

Čírovka zelenkastá – lahodná huba s orieškovou chuťou, vhodná na akúkoľvek úpravu

Čírovka sivá – Výborná huba s príjemnou chuťou

Hríb príveskatý – veľmi chutná huba, podobná dubáku, bez výraznej chuti a vône

Hríb smrekový – vynikajúca, lahodná huba na rozličné použitie

Kozák brezový – výborná huba, vhodné zbierať len mladé plodnice

Sliziak mazľavý – veľmi dobrá huba s nenápadnou chuťou a vôňou

Lievik trubkovitý - chutná huba na rozličné úpravy

Kučierka veľká – vyhľadávaná huba, kuchárska delikatesa s korenisto anízovou vôňou a lieskovcovo-orieškovou, jemne pálivou chuťou

Rýdzik pravý – zaujímavá huba s pikantno korenistou chuťou, vhodná na všetky úpravy

Plávka modrastá – výborná huba, jedna z najchutnejších plávok

JEDLÉ ZIMNÉ HRÍBY

V každom výtruse je dedične zakódovaná nevyhnutnosť “prežiť“ zimné obdobie, aby sa na jar opäť prebudil. Poznáme však výnimky húb, ktoré aj v tomto tichom období pokračujú nenápadne v raste. Sú to chladnomilné huby, ktorých podhubie prerastá drevom stromov a je chránené pred mrazom. V dôsledku čoho dochádza k rozkladu drevnej hmoty. Medzi týmito  hubami sa na našom území nachádzajú aj veľmi chutné, jedlé huby, ktoré vám spestria jedálniček.

Šupinačka menlivá – rastie v trsoch na odumretých kmeňoch a pňoch listnatých stromov, vynikajúca jedlá huba, vhodná na rozličné úpravy. POZOR! Môžete si ju zameniť s mierne jedovatou strapcovkou zväzkovitou, ktorá nemá šupinatý hlúbik a je sírovožltá.

Plamienka zimná – rastie na listnatých stromoch brestov, osík a vŕb. Vhodná do polievok a v Japonsku patrí po stáročia k najobľúbenejším jedlým hubám.

Pôvabnica fialová – nachádza sa v listnatých aj ihličnatých lesoch, v záhradách a na iných dobre hnojených miestach. Výborná jedlá huba, vhodná na akúkoľvek úpravu. POZOR! Treba ju dobre tepelne upraviť, lebo obsahuje látky, ktoré rozkladajú červené krvinky, ale varom sa ničia. Obsahuje ajneznáme zlúčeniny, ktoré dokážu zastaviť rast rakovinových nádorov.

Hliva vŕbová – Nájdete ju od októbra do marca, s výnimkou období s tuhým mrazom. Rastie v bohatých trsoch na odumretých kmeňoch a pňoch vŕb a topoľov. Kuchárska úprava je podobná ako pri hlive ustricovitej.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.