Legendy o pôvode kávy
Legiend o objavení kávy je mnoho, napriek tomu s istotou nevieme, kedy a akým spôsobom k jej objaveniu došlo. Čo však vieme určite, je skutočnosť, že jej pravlasťou je Etiópia, kde sa divoko rastúcim stromom kávovníka darí dodnes. Z Etiópie sa nápoj dostal do Jemenu - ako presne však nie je jasné. Niektoré legendy hovoria o čiernych otrokoch, ktorí cestovali z Etiópie cez arabskú púšť a strastiplnú cestu zvládli práve vďaka semenám kávovníka. Iná legenda spomína chudobného pastiera Kaldimova, ktorý si všimol, že jeho stádo kôz je po konzumácii červených bobúľ čulejšie, preto ich skúsil tiež. So svojimi znalosťami sa zveril opátovi, ktorý rastlinu označil za dielo diabla a rozkázal ju spáliť. Oheň uvoľnil príjemnú arómu, čo opáta prekvapilo natoľko, že so semenami kávovníka začal experimentovať. Výsledok? Káva.
Prvé konkrétne zmienky o pestovaní kávy a jej pití sa v historických prameňoch objavujú začiatkom 15. storočia, avšak káva v Jemene sa zrejme pestovala už v 5. storočí.
Cesta kávy do Európy
Dlhé stáročia si Arabi tajomstvo kávy pred Európanmi strážili, no začiatkom 17. storočia sa semená kávovníka na európsky kontinent rozšírili vďaka benátskym kupcom, ktorí ju priviezli z jemenského prístavu Mocha. Postupom času sa v Európe otvárali špecializované miesta určené na predaj kávy a novinka z moslimského sveta si získavala čoraz väčšiu obľubu. Nie každému však bola po chuti, u niektorých vyvolávala doslova odpor. Napríklad, londýnske ženy spísali v roku 1647 petíciu, v ktorej pitie kávy označili ako nerest spôsobujúcu neplodnosť a záhaľku.
V priebehu 18. a 19. sa kávová kultúra rozpínala. Vďaka rastúcim kolóniám sa z Európy rozšírila do celého sveta a stala sa obchodným artiklom. Do našich končín sa dostala z Viedne, kde po neúspešnom obliehaní mesta Turkami, koncom 17. storočia, zostali za hradbami veľké zásoby kávy. Šikovný obchodník a špión Jerzy Kolszycky si s prebytkami šikovne poradil a o dva roky neskôr už vo Viedni otváral prvú kaviareň s názvom Modrá fľaša. V roku 1819 už bolo vo Viedni otvorených až 150 kaviarní a odtiaľ sa celá kultúra spojená s pitím kávy pravdepodobne dostala do Bratislavy.
Tradičné spôsoby prípravy kávy
Arabská káva
V arabskom svete sa na prípravu kávy používa džezva, čo je tradičná menšia kovová alebo smaltová nádoba. Väčšinou sa pripravuje s cukrom a korením (kardamómom, vanilkou alebo škoricou). Zmes zalejeme studenou vodou a dáme na oheň či žeravé uhlíky a počkáme, kým káva spení. Pozor, nesmie sa variť, aby nestratila aromatické látky. Potom ju odstavíme asi na pol minúty a celý proces trikrát zopakujeme. Veľmi jemné mletie zaručí, že káva rýchlo klesne ku dnu, vďaka čomu sa hosťom dostane čistý nápoj bez lógru.
Európska káva
Aj Európania majú svoje obľúbené spôsoby. Najrozšírenejším z nich je príprava talianskeho espressa, ktorá zaručuje vylúhovanie veľkého množstva chuťových a aromatických látok za pomerne krátky čas. Pripraviť kvalitné espresso však nie je jednoduché. V kávovare musí byť čerstvá voda a jemná, nie však prášková, mletá káva. Dobrým zvykom je šálky nahriať, pretože objem kávy je malý a v studených šálkach by veľmi rýchlo vychladla.
Horúca para prechádza silným tlakom mletou kávou po dobu 20 až 30 sekúnd - len v tom prípade povrch kávy ozdobí jemná pena. Skvelým pomocníkom na prípravu výborného espressa je pákový kávovar PRESIDENT od Tescomy vybavený aj výrobníkom horúcej pary na prípravu kávy s mliečnou penou.
Vo Francúzsku je zase obľúbený spôsob prípravy kávy v tzv. french presse. Čerstvo namletú kávu nasypeme do kanvice a zalejeme takmer vriacou vodou. Po štyroch minútach kávu špeciálnym sitom stlačíme na dno kanvice a podávame. Mocca kanvičky sú zasa obľúbené v južnej Európe. Pre nás Stredoeurópanov je typická pomaly prekvapkávaná viedenská káva - tá sa podáva s horúcou mliečnou penou a pohárom vody.
Každý spôsob prípravy kávy si vyžaduje inak namleté kávové zrno, preto je dobré mať naozaj kvalitný mlynček, ktorý si s jeho prípravou poradí. Elektrický mlynček PRESIDENT od Tescomy pomelie zrná na požadovaný stupeň hrubosti. K dispozícii je až 15 stupňová škála hrubosti mletia, vďaka čomu predpripravíte zakúpené zrná na akýkoľvek z obvyklých spôsobov prípravy kávy.
Zdroj foto: Freepik, Tescoma