... ktorej cieľom je dosiahnuť spoločenskú aj právnu zmenu a „kultúru znásilnenia“ nahradiť kultúrou súhlasu a rešpektu. Amnesty International je najväčšia ľudskoprávna organizácia na svete, ktorá bojuje za spravodlivosť a ochranu práv pre všetkých.
1. Vo Švédsku sa už tri roky používa nová zákonná definícia znásilnenia, založená na súhlase. V čom vidíte jej hlavný prínos?
Christina Voigt: Nová definícia priniesla predovšetkým nové situácie, ku ktorým sa pristupuje ako k prípadom znásilnenia. Podľa predchádzajúcej definície sa za znásilnenie považovali iba prípady, v ktorých bolo použité fyzické násilie alebo hrozba násilia, respektíve prípady, v ktorých bola sexuálne zneužitá osoba pod silným vplyvom alkoholu či iných omamných látok alebo napríklad spala.
V súčasnosti sa znásilnenie stíha na základe absencie súhlasu so sexuálnym aktom. Táto definícia zahŕňa, rovnako ako doterajšia, aj prípady, v ktorých boli sexuálne zneužité osoby pod silným vplyvom omamných látok alebo neboli pri vedomí.
2. V súčasnosti je v Európe 13 krajín, v ktorých sa definícia trestného činu znásilnenia zakladá na absencii súhlasu alebo vôle. Prečo podľa vás dochádza k týmto zmenám?
Christina Voigt: Legislatíva by mala odrážať realitu; každý človek má právo na bezpečie a ochranu pred znásilnením. Ak niekto nechce mať v určitej chvíli s určitou osobou sex, jeho vôľa musí byť rešpektovaná. Legislatíva založená na súhlase odráža túto realitu. Každý rok to chápu vo viacerých krajinách.
3. Na Slovensku je súčasná definícia znásilnenia ešte stále založená na prítomnosti fyzického násilia – znásilnenia sa podľa nej dopustí človek, ktorý „ “. Čo si myslíte o takejto definícii?
Christina Voigt: Veľmi podobnú definíciu sme mali aj vo Švédsku. A stále ju dokonca máme – hoci tá naša nehovorí špecificky o ženách, ale o osobách bez ohľadu na rod –, ale dnes navyše zahŕňa aj situácie, v ktorých obeť nesúhlasila so sexuálnymi aktivitami. Nedobrovoľný sex sa teda tiež považuje za znásilnenie.
4. Ako sa vo Švédsku po zmene zákonnej definície zmenilo stíhanie, vyšetrovanie a súdne konanie v prípadoch znásilnenia?
Christina Voigt: To sa až tak nezmenilo. Naďalej musíte preukázať, že bol spáchaný trestný čin. Rovnako na to potrebujete predložiť dôkazy, aj keď je definícia znásilnenia založená na súhlase. Aj súdny proces je rovnaký.
5. Aké dôkazy súd skúma? Sú to len výpovede, alebo aj hmotné dôkazy?
Christina Voigt: Najdôležitejším dôkazom je výpoveď obete na súde, zvyšok práce spočíva v získaní čo najväčšieho množstva dôkazov, ktoré by mohli jej výpoveď podoprieť. Dokazovanie je potom rovnaké, súd musí pri posudzovaní predložených dôkazov postupovať v súlade so zákonom.
6. Ako však orgány činné v trestnom konaní hľadajú dôkazy o súhlase, respektíve absencii súhlasu so sexom?
Christina Voigt: Máme osobitné policajné jednotky, ktoré sa špecializujú na prípady sexuálneho násilia a znásilnenia a sú na to vyškolené. Ako prokurátorka vediem vyšetrovanie a zodpovedám za zhromaždenie dôkazov. Orgány činné v trestnom konaní vždy robia všetko, čo je v ich silách, aby dokázali spáchanie trestného činu.
7. Aké „druhy súhlasu“ obstoja na súde? Kritici konceptu súhlasu sa ho často usilujú vykresliť v absurdnom svetle tým, že spomínajú potrebu notárskeho overenia. Je niečo také potrebné?
Christina Voigt: Rovnako vyzerala diskusia tu vo Švédsku. No práve notársky overený podpis by neobstál – o ôsmej hodine môžete mať od partnera alebo partnerky písomný súhlas so sexom a o hodinu neskôr od nich súhlas nemať. Súhlas musí byť stále aktuálny, možno ho odvolať aj počas sexuálnej aktivity a vy to jednoducho musíte rešpektovať. Každý má vždy právo povedať nie, sexuálnym aktivitám celkovo alebo špecifickým praktikám.
8. Zvýšil sa počet falošných obvinení zo znásilnenia, odkedy vo Švédsku platí definícia znásilnenia založená na súhlase?
Christina Voigt: Nie, to si nemyslím. Ale každé obvinenie sa musí dôkladne vyšetriť, ja vždy hľadám dôkazy. A ak nie je dostatok dôkazov, nemôžem pokračovať v trestnom stíhaní. Neposudzujem, či ide o falošné obvinenie alebo len neexistuje dosť dôkazov o tom, že došlo k znásilneniu. V procesoch vyšetrovania, stíhania a súdneho konania nie je žiadny rozdiel oproti tomu, ako prebiehali počas platnosti predchádzajúcej legislatívy.
9. Keď sa hovorí o znásilnení, väčšinou si ľudia predstavia určitým spôsobom rizikové rande alebo neznámeho páchateľa. Ale čo znásilnenia v manželstve alebo dlhodobom vzťahu – je ťažšie ich vyšetriť?
Christina Voigt: Je to tak. Ale to platilo aj pri predchádzajúcej definícii, keď v takýchto prípadoch chýbali dôkazy o použití násilia.
10. Aké faktory podľa vás ovplyvňujú ochotu švédskych orgánov činných v trestnom konaní spolupracovať pri implementácii novej legislatívy?
Christina Voigt: Orgány činné v trestnom konaní sú väčšinou ochotné zladiť sa s novou legislatívou. Máme však silný podporný systém vo forme vzdelávania orgánov činných v trestnom konaní, a ako som už spomínala, takisto osobitné jednotky, ktoré sa špecializujú na prípady sexuálneho násilia a znásilnenia. Tie sú v téme dobre vzdelané a vzdelávajú aj svojich kolegov a kolegyne, s ktorými počas vyšetrovacích a súdnych procedúr spolupracujú. Vo Švédsku je znásilnenie aj veľmi politickou témou. Každý chce eliminovať sexuálne násilie a znásilnenie, je to vysoká priorita.
11. Čo podľa vás ovplyvňuje počet zaznamenaných prípadov znásilnenia? Prečo ich je vo Švédsku viac ako inde v Európe?
Christina Voigt: Nie som oboznámená s týmito údajmi, ale vo všeobecnosti platí, že ženy vo Švédsku znásilnenia nahlasujú. Myslím si, že unás obete tohto trestného činu veľmi dobre podporujeme. Skutočne pracujeme na týchto prípadoch. Nie každý prípad sa dostane na súd, ale po každom nahlásenom znásilnení nasleduje dôkladné vyšetrovanie, vždy sa snažíme nájsť čo najviac dôkazov.
V prvom rade sa u nás k obetiam pristupuje veľmi korektne, takže si myslím, že sa neboja ísť na políciu, v tom môže byť rozdiel oproti iným krajinám. Máme tiež nový zákon založený na súhlase, takže existuje viac situácií, ktoré sa považujú za znásilnenie, a viac páchateľov zaň bolo odsúdených. Máme prokurátorky aprokurátorov špecializovaných na prácu na prípadoch sexuálneho násilia a znásilnenia.
Takže by som povedala, že naše štatistiky odrážajú najmä dobré vzdelávanie orgánov činných v trestnom konaní a vysokú politickú prioritu eliminácie sexuálneho násilia a znásilnenia vo Švédsku, a následne verejnú diskusiu o tejto problematike v médiách.
12. Čo je podľa vás príčinou toho, keď sa niektorí politici, ale aj odborný personál polície, prokuratúry a súdov vyjadrujú proti definícii znásilnenia založenej na súhlase?
Christina Voigt: Nemám predstavu, prečo sú proti nej. Teraz, keď s ňou pracujem, je úplne zrejmé, že ju potrebujeme. Podobné prípady, na akých pracujem dnes, sme mali aj pred prijatím novej legislatívy, a skutočne ma znepokojovalo, že sa nepovažujú za znásilnenie. Myslím, že aj švédska verejnosť chápe, prečo o znásilnenia jednoznačne ide.
Pred niekoľkými rokmi, ešte pred touto legislatívou, sme sa zaoberali prípadom dievčaťa, ktoré bolo trochu opité a potrebovalo sa vymočiť. Spolu s kamarátkami zašli do parku a keď si dievčina za kríkom stiahla nohavice, cudzí okoloidúci jej strčil prsty do vagíny. A to sa nepovažovalo za znásilnenie. Rozhodnutie sa opieralo oargumentáciu v línii „nebola dostatočne opitá“ a „nebola v bezvedomí“. To je neprijateľné, podľa novej zákonnej definície išlo o znásilnenie.
Nedávno sme pracovali na takomto prípade: muž organizoval rozlúčku so slobodou a pozval na ňu aj ženy. Po večierku jedna zo žien zaspala na pohovke a nastávajúci ženích sa rozhodol, že ešte pred svadbou musí mať sex. Najprv ženu opakovane prehováral, ona však jeho návrhy stále odmietala. Spočiatku to rešpektoval, ale neskôr, keď už takmer spala, ju náhle prisadol a začal ju znásilňovať. Žena bola v šoku, nereagovala a nebránila sa, čo je veľmi bežná reakcia. Páchateľ bol obvinený zo znásilnenia a teraz si odpykáva dvojročný trest. Podľa predchádzajúcej legislatívy by tento prípad nakoniec nebol uznaný za znásilnenie.
13. Čo by ste povedali ľuďom, ktorí sa obávajú, že definícia znásilnenia založená na súhlase bude mať negatívny vplyv na partnerské vzťahy a interakcie medzi ľuďmi?
Christina Voigt: Všetci ľudia, ktorí sú zúčastňujú na sexuálnych aktivitách – či už na jednu noc, v dlhodobom vzťahu alebo manželstve – to musia chcieť. Vždy to musia chcieť všetky zúčastnené osoby, teda rozhodujú spoločne, nik o tom nerozhoduje za druhého človeka. Všetky zúčastnené osoby si musia byť isté, že to, čo robia, je konsenzuálny akt.
14. Ako sa zmenila situácia vo Švédsku?
Christina Voigt: Stále tu máme znásilnenia, s novou zákonnou definíciou nevymizli. Novým zákonom som si najprv nebola stopercentne istá. Ale časom, pri práci na niektorých prípadoch, ktoré by sa predtým nepovažovali za znásilnenie, som sa uistila o tom, aký je potrebný. A došlo mi aj spätne, že niekedy, keď som si v minulosti nebola istá, o aký trestný čin ide, v skutočnosti išlo o znásilnenie. Samozrejme, že to bolo znásilnenie, veď ona to nechcela robiť.
Som veľmi rada, že máme tento zákon. Dúfam, že ľudia budú pred sexom a počas sexu viac myslieť na súhlas.
Potrebujete vzdelávať o dobrovoľnom sexe a znásilnení, potrebujete vzdelávať políciu, a hlavne, musíte o tom hovoriť.
Christina Voigt patrí k popredným švédskym prokurátorkám so špecializáciou na sexuálne zločiny a násilie v partnerských vzťahoch. V rámci svojej tridsaťročnej praxe pracovala so stovkami prípadov sexuálneho násilia a znásilnenia. Ako prokurátorka zodpovedá za vedenie vyšetrovania, iniciovanie trestného stíhania a dohliada na zachovávanie zákonnosti v súdnych procesoch. Christina Voigt pôsobí na mestskej prokuratúre v Štokholme.
