Mužská prostitúcia
Hlavne v Aténach bol rozšírená mužská prostitúcia. Povolená bola u dospelých jedincov. V prípade, že ju vykonávali chlapci z donútenia rodinnými príslušníkmi, tí mohli byť potrestaní. Zarážajúce je, že voľný milostný pomer s mladým dievčaťom bol zriedkavý a však pomer s efébom – mladým mužom, bol úplne bežný. Samotný Solón sa vyjadril priateľsky o pedofílii a láske k chlapcom.
Solónsky zákonník upravoval vzťah medzi prostitútom a slobodným Grékom, ktorému odporúčal styk len s mladíkmi z občanov. Ustanovenie sa snažilo zabrániť peňažným záväzkom. Napriek snahe zákonodarcov, sa toto ustanovenie nedodržiavalo a peňažné záväzky boli nahradené hmotnými darmi, z ktorých profitovali aj rodičia efébov. Eféb, ktorý nebol automaticky homosexuálne orientovaný, využil svoje postavenie na vstup do spoločnosti a budovanie kariéry, ktorú mu umožnili bohatí mecenáši.
Homosexuálne aféry Starého Grécka
Z dochovaných prameňov vyplýva, že Olymp bol prevažne heterosexuálny do 6.storočia p.n.l.. Po tomto období pribúda viac náznakov o homosexualite. Svedčia o tom synovia Pisistrata, ktorí sa zaplietli do homosexuálnej aféry, Harmodión a Aristogeitón – milenecký pár, ktorý sa podieľal na zavraždení athénskeho tyrana Hipparcha, pravdepodobne tak urobili zo žiarlivosti. O sto rokov neskôr sa dopustili žiarlivostnej vraždy mladého milenca Stesilaa, ďalší ctihodní štátnici Aristides a Themistokles.
https://femme.sk/index.php/doverne/doverne/item/4834-homosexualita-a-lesbicka-laska#sigProId6b2d220074
Lesbická láska
Symbolom ženskej homosexuality sa stala v 6.storočí p.n.l. tragická poétka Sapfó na ostrove Lesbos. Na ostrove viedla estétsku školu pre mladé dievčatá, ktorá sa stala predobrazom platónskej akadémie. Traduje sa, že Sapfó sa zamilovala do jednej zo svojich študentiek, ktorá jej náklonnosť neopätovala a z nešťastnej lásky, dobrovoľne ukončila svoj život v hlbinách mora. Stalo sa tak na začiatku 6.storočia p.n.l. v dobe, kedy v Aténach prekvitala hlavne láska k chlapcom. Výrazne prejavy lesbickej lásky na ostrove Lesbos ani v okolí viac neboli zaznamenané. Starovekí Gréci ich pomenovali „tribadami“, ktorého základ slova tvorí sloveso trenie.
Platón a „platonická láska“
Platónove dielo „Hostina“, ktoré je nespoľahlivým historickým prameňom, mnohí považujú za základ literárnej podoby homosexuality.
V ňom Platón slovami Pausania rozlišuje „nebeskú lásku“, spočívajúcu v súlade duší, v príťažlivosti ducha, od lásky „nízkej“, v ktorej ide len o telesné uspokojenie. Dodáva však, že nebeská láska môže jestvovať len medzi mužmi.
I keď sa vo svojich názoroch prikláňal k homosexualite, výrazne sa postavil proti pederastrii – „láske“ dospelého muža k chlapcovi. Navrhoval zákon, ktorý to mal zakázať. V Grécku však k zákonnému zrušeniu pedofílie a pederastrie nikdy nedošlo, pokiaľ neboli spojené s kupliarstvom.
