Týchto sedem zvykov činnosť vašej šedej kôry stopercentne ovplyvní.
1. Cvičenie
Fyzická aktivita je jasne spojená so zdravím mozgu a kognitívnymi funkciami. Ľuďom, ktorí pravidelne cvičia, to lepšie myslí, viac si pamätajú a hrozba rozvoja demencie sa znižuje. Nedávna štúdia Americkej neurologickej akadémie hovorí, že starší ľudia, ktorí pravidelne športujú, majú kognitívne funkcie takmer rovnaké ako ľudia, ktorí sú mladší o desať rokov. Ani odborníci nevedia presne povedať, prečo to tak je. Vedci sa domnievajú, že za to môže zvýšený prúd krvi, ktorý plynie pri fyzickej aktivite do mozgu. Cvičenie navyše pomáhať vytváraniu nových neurónov v tzv. Hipokampe, teda časti mozgu, v ktorej sídli centrum učenia a pamäti a ktorá stráca svoj objem s narastajúcim vekom, depresiami a Alzheimerovou chorobou. A samozrejme, čím skôr s cvičením začnete, tým väčšie účinky bude mať.
2. Jedlo a korenie
Mozog má veľkú energetickú spotrebu. V porovnaní so zvyškom našich orgánov má suverénne najvyššie nároky na prísun glukózy. Čiže denne spotrebujete 20% našich telesných energetických zásob. A deje sa to najmä pri činnostiach, ako je premýšľanie alebo učenie sa. A ani samotná prevádzka nášho tela nie je zadarmo. Preto je potreba energiu, ktorú náš mozog spotrebúva, dopĺňať. Ale pozor na to ako! Naservírujte si zdravé jedlo, ktoré je stabilným zdrojom energie a zaručí jeho pomalé a postupné uvoľňovanie.
3. Vitamíny a minerály
Pre funkciu centrálneho nervového systému je nevyhnutný vitamín B12, ktorý nájdete vo vajciach, mlieku, syroch a mäsu. Jeho nedostatok môže spôsobiť napríklad zlú pamäť. Za úpadkom kognitívnych schopností stojí tiež nedostatok vitamínu D a železa. Aj keď sú doplnky stravy pre niekoho nevyhnutné, tak sa snažte tieto vitamíny čerpať hlavne z klasického jedla. To je totiž stále tou najúčinnejšou cestou, ako ich do tela dostať a absorbovať.
4. Káva
Milovníci kávy to inštinktívne vedia. Nielenže káva vie prebudiť a človek je po nej bystrejší, ale tiež znižuje riziko depresie, Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Káva má totiž zložky, ktoré sa správajú ako antioxidanty, zlepšia tak cievny systém a upravia poškodený bunkový systém.
5. Meditácia
Už tisícky rokov sa aj napriek nepodloženým dôkazom hovorí, že meditácia človeku pomáha tak po psychologickej, ako aj po neurologické stránke. Posledných desať rokov sa už ale tiež objavujú hmatateľné poznatky o vplyve meditácie priamo na mozog. Meditácia ovplyvňuje napríklad rast v určitých oblastiach mozgovej kôry a naopak zmenšuje objem mozgu v tej oblasti, ktorá kontroluje strach a úzkosť.
6. Vzdelanie a mentálna aktivita
Mentálna aktivita, ktorá začína navštevovaním školy, je pre správne fungovanie mozgu úplne zásadná. A mentálne aktívni by sme mali zostať po celý život, stačí si aspoň čas od času vylúštiť krížovku. David Knopman z americkej Mayo Clinic je toho názoru, že vďaka vysokej mentálnej aktivite má mozog lepšiu schopnosť znášať účinky mozgových ochorení, ako je Alzheimerova choroba v porovnaní s mozgom osoby, ktorá celý život taký mentálny rozvoj nepestuje.
7. Spánok
Zatiaľ čo človek spí, mozog neustále pracuje. Ukladá spomienky a triedi to, čo v hlave mať nepotrebujeme. Nedostatok spánku si potom vyberá daň na našom kognitívnom zdraví, nevieme sa učiť, sústrediť ani kreatívne myslieť. A čím väčší je náš spánkový deficit, tým dlhšie ho dobiehame. Cieľ? Spať sedem hodín denne.
Hlavne sa nestresujte, ak tieto aktivity všetky nestihnete za jeden deň. Aj v tomto prípade totiž platí, že niečo je lepšie ako nič a váš mozog to ocení viac, ako si viete predstaviť.
