femme: Na rozdiel od módnej oblasti, v textilnom umení či dizajne je muž javom vzácnejším. Ako ste sa dostali k tvorbe metráží vy?
Matej Rabada: Aj keď v súčasnosti len vstupujem do praxe, tvorbou dezénov pre textílie, predovšetkým tlačených, sa zaoberám už takmer desať rokov. Na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde som sa hlásil pôvodne na grafiku, ale presunuli ma na textilný odbor, som začal a postúpením na VŠVU na Katedru textílií som prirodzene pokračoval. Tak nejako som tomu prepadol. Vždy sa mi páčila modrotlač, preto som s jej výrobou experimentoval v bratislavskom podnájme, kde som v pivnici inštaloval kaďu s indigom. Bola to moja prvodielňa s vysunutým pracoviskom v škole, kde som látku potláčal, do indiga namáčal v pivnici a prepieral som ju v byte vo vani, ktorá časom zabudla, že bola biela. Učil som sa metódou pokus - omyl. Veci sa napokon vyvinuli tak, že som s modrotlačou aj absolvoval. Moja diplomová práca zdobí sobášnu sieň v Párnici, kde som našiel pochopenie i pomoc a kde som si s pomocou obce vybudoval, v budove bývalej pošty, dielňu, ktorá už má prívlastok - profesionálna.
femme: Ste u nás jediným profesionálnym modrotlačiarom, to je vaša výhoda i nevýhoda zároveň...
Matej Rabada: Zatiaľ túto situáciu vnímam ako jednoznačnú výhodu. Tlačím desať vzorov, polovicu tradičných a polovicu moderných - autorských a roboty sa nebojím. V menšom množstve vyrábam produkty a predpokladám, že časom túto „divíziu“ rozviniem. Tým, že modrotlač bola u nás zažitá, nie som odkázaný len na produkciu pre folklórne súbory, ale môžem rozvíjať aj modrotlač so súčasnými dezénmi, ktoré oslovujú aj tých, ktorí by ju radi začlenili do súčasného šatníka, či interiéru.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/7689-modrotlac#sigProId5ee70c7009
femme: Takže, modrotlač od A do Z...
Matej Rabada: Najprv sa musí látka dôkladne napnúť na stôl, potom sa, pomocou foriem, nanáša rezerva. Staré formy sú drevené, kovové alebo kombinované, ja používam na nanášanie rezervy sieťotlač, čo je môj modernizačný vklad do technológie. Rezerva, materiál, ktorý vytvára biely vzor, sa cez sito stiera rýchlo a kým prvá várka uschne, pripravím ďalšiu metráž. Potlačená látka schne sedem dní, potom sa zaháčkuje na ráf a namáča v indigu. Každý ponor trvá päť minút a s päťminútovou prestávkou sa namáča päťkrát. Po farbení látku vyperiem v práčke, vyplácham v slabom roztoku kyseliny sírovej, následne sa vynorí biely vzor a látka znovu putuje do práčky s riedkym škrobovým roztokom. Po uschnutí nosím metráž mangľovať do susedného Istebného. Väčšinu bavlnenej metráže beriem z ružomberského veľkoskladu a pokiaľ sa údržby týka, modrotlač treba prať bez agresívnych pracích práškov pri teplote 30 - 40 °C a žehliť za mokra, čím tkanina získa lesk.
femme: Aj keď ste tohtoročný absolvent, máte už za sebou zopár realizácií. Čo vás uspokojuje najviac?
Matej Rabada: To, čo začalo ako PR marketing, teda prednášky a workshopy, sa napokon ukázalo ako aktivita, ktorá ma asi baví najviac. Samozrejme, aj výroba modrotlače, ináč by som sa na to nedal, ale zistil som, že spätná väzba z osvety môže byť mimoriadne uspokojujúca. Nie každá tmavomodrá látka s bielym vzorom je totiž modrotlač a aj keď je našinec s modrotlačou relatívne oboznámený, všakovaké napodobeniny ho môžu zmiasť. Mnoho workshopov bolo realizovaných v spolupráci z múzeami - Západoslovenským, Kysuckým, Slovenským národným múzeum v Bratislave... Tiež s osvetovými strediskami - horehronským, podpolianskym, oravským a viedol som aj niekoľko workshopov na školách.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/7689-modrotlac#sigProId7a2b299ee9
femme: Ako vyštudovaný výtvarník máte pravdepodobne v pláne aj ďalšie aktivity...
Matej Rabada: Zdá sa, že v relatívne krátkom čase sa mi podarilo dospieť do štádia, keď ma výroba modrotlače živí a prednášky a tvorivé dielne ju vhodne dopĺňajú. Zúčastnil a zúčastňujem sa aj tematických výstav ako boli napríklad Fórum dizajnu v Nitre, Heimtextile vo Frankfurte nad Mohanom, v Bratislavskej Bibiane na výstave „V modrobielom lese“ a na výstave „Farbené do modra“, „Krásne Gule Vianočné“ vo Viedni, „Farbiono na modro“ v poľskom Tešíne, „Inšpirácie“ v SNM v Bratislave, „Umenie a víno“ v Svätom Jure a „Orawskie plocienictvo“ v Jablonke.... Tiež sa rysuje jeden zaujímavý projekt, ktorý je v súčasnosti v štádiu príprav a hľadania finančnej podpory, a ten by mohol z Párnice a okolia urobiť centrum, kde by sa to modrotlačou len tak hmýrilo.
