femme: To by jeden nepovedal, že autorkou háčkovaných drobností je vyštudovaná dizajnérka z STU...
Anna Harvanová: Ani ja som pred časom netušila, že raz budem mať také uspokojenie z tvorby hračiek vyrábaných technikou, ktorú ma v detstve naučila moja mama. Ale, k cieľu vedie niekedy kľukatá cesta a tá moja viedla aj štúdiom dizajnu na STU v Bratislave.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/6990-co-uz-ked-som-taky-pedant#sigProIdc4f5f0fb86
femme: Aké boli vaše pôvodné plány, keď ste sa rozhodli pre štúdium architektúry?
A.H.: Neviem, či som mala nejaké konkrétne plány, ale pochádzam z Humenného a po skončení základnej školy som išla na gymnázium, kde vás naučia všeličo, o čo v živote už ani myšlienkou nezavadíte, ale dostatočné vedomosti nemáte vlastne o ničom. Samozrejmým predpokladom je potom voľba niektorého vysokoškolského odboru. S dnešnými skúsenosťami by som zvolila nejaký druh odbornej školy, napríklad drevárskej, a potom by som pokračovala v ďalšom odbore na vysokej škole. Skúsila som ale architektúru i dizajn a prijali ma na obidva odbory, čo spôsobilo môj intenzívnejší záujem o produktový dizajn ako odbor. „Bakalára“ som teda urobila z produktového dizajnu a „magistra“ z interiérového dizajnu.
femme: V interiérovom štúdiu ste našli aj zamestnanie...
Anna Harvanová: No, znie to ako dobrý začiatok kariéry, ale medzi nami, skutočnosť je prízemnejšia. Už počas štúdia som brigádovala v štúdiu s tapetami a interiérovým textilom a keďže som chcela zostať v Bratislave a štedrý sponzor nebol v dohľadne, nutnosť stáleho zamestnania bola neoddiskutovatelná. Všade sa však niečo naučíte a mňa táto práca naučila okrem špecifického „tovaroznalectva“ aj jednaniu so zákazníkmi a základom poradenstva v tejto oblasti. Len z dizajnu sa u nás vyžiť nedá, a tak mi ani nepríde zvláštne, že mám určité zamestnanie a pomaly sa posúvam tam, kde by som chcela byť.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/6990-co-uz-ked-som-taky-pedant#sigProId117a37a670
femme: Začali ste tvorbou bižutérie, zaoberáte sa fotografovaním a zdá sa, že sa napokon zviditeľníte tvorbou textilných hračiek...
Anna Harvanová: Triezvo som zhodnotila svoje možnosti a rozhodla som sa pokračovať v tvorbe tak, aby som jednak tvorila to, k čomu so mala blízko a zároveň to, na čo som mala vytvorené podmienky. Všetko začalo mojou záľubou vo fotografovaní a fotoaparátoch. Chcela so nejakým spôsobom, napríklad do drobných šperkov, zapracovať vlastné fotografie a tak vznikli živicové medailóny, náušnice, prívesky. Kamaráti vedeli, že fotografujem a stále častejšie ma žiadali o výpomoc, takže som sa prepracovala k slušnému majstrovstvu v oblasti produktovej fotografie a potreba odbúrania stresu ma priviedla k háčkovaniu. Že moja voľba padla na hračky nebolo zase až také nepochopiteľné. K hračkám mám obzvlášť blízko. Tak, ako si niekto kupuje suveníry, alebo zbiera knihy, ja mám slabosť pre hračky. Mám rada komixové prostredie, a špeciálnu slabosť mám na bizarnosti, rôzne príšerky a iné stvorenia.
femme: Všetko, čo opustí vašu dielňu má charakteristický úhľadný rukopis....
Anna Harvanová: Niekedy mám podozrenie, že moje pedantstvo už hraničí s obsedantne - kompulzívnou poruchou. Bičujem samu seba úzkostlivou snahou o čistotu výrazu i vyhotovenia a prerábam dovtedy, kým neodpadnem. Táto moja „porucha“ mi tiež nedovolí, aspoň zatiaľ, zveriť výrobu hračiek niekomu inému. Predstava, že nebudem mať bezprostrednú kontrolu nad výrobou ma desí, veď čo keby výrobca náhodou pridal v štrnástom riadku o tri očká viac?! Hrozná predstava mi nedá v noci spať a ja sa pomaly suniem do patovej situácie, keď je o moje hračky stále väčší záujem, ja háčkujem po nociach, ale nedokážem vyrobiť dostatočné mmožstvo...
