... ktorý si uvedomuje úskalia začiatočníka a realisticky posudzuje svoje aktuálne možnosti.
femme: Objavujete sa nenápadne, na trhoch s dizajnovými drobnosťami.....
Martina Klbečková: Nielen tam, ale áno, využila som aj túto možnosť. Galérií, kde by mohli dizajnéri predávať svoje produkty nie je veľa, o obchodoch ani nehovoriac, tak nám zostáva internetový priestor a podujatia typu „urban market“. A môjmu keramickému zverincu sa tam darí.
femme: Keramika, to je pre väčšinu z nás záležitosť na stôl, dávate prednosť šperkom?
Martina Klbečková: To, čo vyzerá ako tvorivý zámer, nie je nič iné, len odraz súčasných možností. Našťastie, mám kde pracovať a tiež mám malú keramickú pec, takže môžem robiť menšie kusy. Na nejakú manufaktúrnu alebo malosériovú výrobu nemá zmysel pomýšľať a takzvaná úžitková keramika má dnes iný pôvod, než náš.... Ale rada by som sa venovala tvorbe solitérov ako sú napríklad vázy a veľké misy, teda kúsky, ktoré môžu poslúžiť dobrému účelu i okrášliť interiér. A aby som mohla robiť to, čo som vyštudovala, musela som zvoliť „kombinovanú“ cestu, takže zároveň učím v materskej škole ako popoludňajšia učiteľka výtvarnej výchovy. Skromný stabilný príjem mi poskytuje určitú nezávislosť, čo považujem za jednoznačný prínos v mojej tvorbe.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5979-na-tom-nasom-dvore#sigProId36951c2a7f
femme: Aká teda bola cesta ku keramickým brošniam?
Martina Klbečková: Všetko to začalo šnúrou perál s jedným porcelánovým prasiatkom. K prasiatku pribudla ovečka, potom pes a onedlho sa na mojom písacom stole objavila celá porcelánová farma. Keramické šperky sú pre mňa zatiaľ ideálnou voľbou. Sú dosť malé na to, aby sa dali vyrábať v byte a poskytujú možnosti, aby som sa na nich mohla „vyhrať“.
femme: Študovali ste keramiku na strednej i vysokej škole a študijné pobyty ste absolvovali v Turecku i USA, porovnajte...
Martina Klbečková: Doteraz neviem, ako je možné, že moji rodičia súhlasili s tým, aby som študovala výtvarné umenie. Presadila som si však svoje a nikdy som to neoľutovala. Počas štúdia na VŠVU som chcela využiť všetky možnosti, ktoré škola ponúka, takže som v treťom ročníku absolvovala študijnú stáž v tureckom Izmire. O dva roky neskôr som sa rozhodla vyskúšať úplne odlišnú destináciu, tak som sa ocitla až v Pennsylvánii. Túžila som zažiť život v dvoch odlišných krajinách a kultúrach, porovnať ľudí, školy, krajinu a hlavne keramiku a porcelán. Výsledok bol prekvapujúci: v Turecku som si, napriek jazykovej bariére, s ľuďmi vždy porozumela a v USA, napriek komunikácii v angličtine som často narážala na nepochopenie. V Turecku ma očarila rozmanitosť prírody, farebnosť umenia a dobré jedlo, v Amerike to bola zase nekonečnosť krajiny, organizačný systém v rámci vybavenia školy a cheesburger so slaninou.
https://femme.sk/index.php/dizajn/item/5979-na-tom-nasom-dvore#sigProId39fe65d12a
femme: Ešte v nedávnej minulosti bola keramika súčasťou architektúry. Tiež keramická plastika mala svoje oprávnené zastúpenie, dnes je situácia taká, aká je. Je už cesta zarúbaná?
Martina Klbečková: Dnes nám uplatnenie keramických prvkov v architektúre pripadá ako socialistický prežitok. Súčasné sklobetónové budovy tiež neposkytujú veľa priestoru pre nejaký ten reliéf. Na druhej strane, rozmýšľať o architektúre bez keramiky, je vlastne nemožné, tá sa stále uplatňuje v podobe obkladov, dlažieb, sanitárneho zariadenia či prvkov v interiérovom dizajne. Keramický „budovateľ na fasáde“ je síce minulosťou, ale keramika si pravdepodobne vždy nájde nejakú cestu, ako sa objaviť.
