Šťastná mama…

Napísal Ingrid Abrahámfyová 09. február 2014

… základ tvorivej spolupráce. Ktorékoľvek z diel Ľuby Kainovej zaujme, pričom jednou z najzaujímavejších skutočností je fakt, že sú také rôznorodé.


femme: Ste vyštudovaná sochárka, čo je dnes a pravdepodobne vždy bola, pomerne nepotrebná odbornosť.....

Ľuba Kainová: Skutočne som vyštudovala sochársky odbor socha - objekt - inštalácia na VŠVU, ale vždy som na možnosti uplatnenia v tomto odbore hľadela triezvo. Nielenže to nie je typická dámska špecializácia, ale súkromní investori už veľmi nepočítajú s nákladnými umeleckými dielami a verejných zákaziek je poskromne. Takže, už počas štúdia som uvažovala, kde by som si mohla nájsť „doplňujúce“ uplatnenie a začala som učiť. Dodnes som pedagogicky činná, čo ma nielen živí, ale aj nesmierne napĺňa.

femme: Dnes, keď sa mnohí pokročilí tridsiatnici akosi necítia na to, aby prijali záväzok manželstva alebo rodičovstva, ste vy príkladom, ako niečo, čo sa môže javiť „prekážkou v kariére“ prinesie do života úplne inú dimenziu....

Ľuba Kainová: Mám sedemročnú dcéru, ktorá sa mi narodila už počas vysokoškolského štúdia. V čase, keď som zistila, že som tehotná, som mala ísť na študijný pobyt do Francúzska a nielen každý, kto sa v obdobnej situácii ocitol vie, čo všetko človeku chodí po rozume... Nakoniec sa situácia vyvinula zaujímavejšie, než som si kedy vedela predstaviť. Do Paríža som sa síce vypravila, ale viac menej na dlhodobú návštevu a keďže moja dcéra sa trochu poponáhľala, aj sa mi tam narodila. Toto obdobie sa napokon ukázalo ako jedno z najzložitejších. Radosť z dieťaťa kalila skutočnosť, že vzťah s jej otcom sa rozpadal a ja som mala čo robiť, aby som skĺbila štúdium s materskými povinnosťami. Všetko sa intenzívne odrážalo v mojich prácach a v konečnom dôsledku mi umožnilo osobnostne dozrieť. Každá matka mi dá iste za pravdu, keď poviem, že pôrodom sa zmení celý život a v prípade umelcov aj smerovanie ich tvorby.

Foto: Súkromný archív ĽK

femme: Ako prvé z vašich prác som videla úžitkové sklo s motívom detských kresieb, ale tieto motívy rozvíjate aj v inej polohe...

Ľuba Kainová: Áno, detskú kresbu využívam odvtedy, ako mi prvé „predlohy“ spravila moja dcéra. Aj moju diplomovú prácu som venovala filozofii detskej kresby. Na veľkom kovovom disku s pohyblivými dielcami sú vypieskované moje spomienky v podobe detských kresieb. Ako prvé som kresbičky zvieratiek, portréty členov našej rodiny a rôzne cestovateľské námety, použila na sklených nádobách. Postupom času, vždy keď sa prehrabujem v dcériných kresbách, nájdem ďalší námet, ktorý môžem použiť. V období, keď dcéra kreslila samé vlajky rôznych štátov, mi prišlo na um aplikovať tento motív na čajovú súpravu. Tak sa kritická myšlienka vnucovania pravidiel Európskej únie svojim členským štátom objavila v čajovej súprave, ktorú som nazvala: „Pijeme čaj, ktorý nám EÚ nalieva“.

Foto: Peter Bartalský

femme: Ako sa učí v „putovnej“ Súkromnej základnej umeleckej škole Jablonové s pôsobnosťou na Záhorí?

Ľuba Kainová: Výborne. Nie sme až takou atypickou školou, ako by sa mohlo zdať. Zjednodušene by sa mohlo povedať, že „služba“ kopírovala potrebu. Zakladatelia vychádzali z myšlienky, školy putujúcej za žiakmi, keďže v danej, pomerne rozsiahlej oblasti nie je možné vybudovať tradičnú ZUŠ. Tak si zriaďovatelia prenajímajú priestory v jestvujúcich základných školách a zabezpečujú činnosť výtvarného, hudobného i tanečného odboru. Napriek tomu, že sa jedná o súkromnú iniciatívu, nejde o žiaden prevratný zárobkový podnik a všetko funguje aj vďaka entuziazmu zakladateľov. Že veci fungujú k obojstrannej spokojnosti dokazuje aj skutočnosť, že tento rok už oslavujeme desiate výročie založenia. V práci učiteľa oceňujem najmä okamžitú spätnú väzbu, čo v mojom prípade znamená, že energia vložená do výučby sa mi niekoľkonásobne vráti v rozvíjajúcej sa detskej tvorivosti. Predpokladom je, pochopiteľne, deťom zrozumiteľný jazyk a značné odhodlanie a energia.

Foto: Súkromný archív ĽK

femme: Možno budete súhlasiť s tvrdením, že jednou z úloh umenia je prinášať do života určitý moment prekvapenia a narušenie všednosti. Ako by sa, podľa vás, dal podnietiť, väčší záujem o umenie zo strany laickej verejnosti?

Ľuba Kainová: Podľa mňa je dobré umenie zrozumiteľné, nie však prvoplánové. Každé dobré dielo by malo vyvolať emocionálnu odozvu, ktorej plodom je zážitok, prípadne kritický podnet a určite spomienka. Jednoducho, malo by nútiť k rozmýšľaniu. Mojim výtvarným jazykom, ktorým komunikujem s divákmi sú notoricky známe symboly, prinesené v materiáloch, ktoré sa k nim akosi nehodia. Ale, to len na prvý pohľad. Správnosť tvorivého napätia sa vždy ukáže, ak „kolieska do seba zapadajú“ a ja zatiaľ cítim, že idem správnym smerom. Neplatí to však len v umení. Druhá polovica úspechu je, dať dobré umenie na dobré miesto. Treba, aby sa s ním zoznámili nielen rodinní príslušníci a kamaráti autora, ale aby ho videlo čo najviac rôznorodých ľudí. A práve táto marketingová stránka sa dnes pre uplatnenie diela i autora ukazuje ako čoraz dôležitejšia.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.